Tak znova spomínam. Spomienky som chcel oživiť aj skutočnými vecami a vecičkami z týchto krásnych rokov. Chcel som nájsť aj nejaké hmotné útržky z mojich depešáckych čias. Vrátil som sa do rodičovského domu a prehľadal som moju opustenú detskú izbu. Prehrabal som aj tie najnemožnejšie miesta, dokonca som sa s námahou nasúkal aj pod posteľ. Niečo málo som našiel, ale bol to naozaj iba zlomok. Po rokoch sa hnevám sám na seba, že som si pri prechode do "zodpovednej" dospelosti neuchoval toho viac a všetko to, čo bolo niekedy mojim osobným pokladom sa stalo obeťou veľkonočných a vianočných upratovaní. Plagáty a všetko v papierovej forme asi vyletelo komínom. Tričká zožrali možno mole, alebo nimi mamina, keď už boli nenositeľné, vytrela dlážku. Nakoniec sa mi však predsa len podarilo poskladať aspoň pár kúskov mozaiky z týchto postpubertálnych hudobno-módnych rokov.
Čo som teda našiel.
Prvé som objavil staré kazety z dielne poľského hudobného pirátstva. Nakupoval som ich na trhoch v Maďarsku. Vtedy na posluch stačili a hrali celkom dobre. Často sa v kazetových mechanikách točili aj kazetové kotúčiky spriatelených kapiel (napr. The Cure).
Dúfam, že ich držanie je už dnes premlčaným zločinom proti hudobnému priemyslu a autorským právam.
Podarilo sa mi nájsť aj dva odznaky, ktoré sa v českých zemiach volali placky. Niekedy som ich vlastnil viac. Dali sa zohnať na strelniciach potulných kolotočiarov, ale tie kvalitnejšie som si kúpil na maďarských trhoch často od po poľsky hovoriacich trhovníkov.
A zostalo aj niečo z toho, čo zdobilo krk a prsty. Kríž bol populárny hlavne v čase, keď sa David Gahan štylizoval do role akéhosi hudobného spasiteľa a Depeche Mode vydali album s piesňami o viere a zbožnosti.
Kríž často striedalo kovové logo DM. Na tento kúsok som bol obzvlášť hrdý, dostal som ho od jednej maďarskej Depešáčky. Dal sa síce získať aj od mladých obrábačov kovov a sústružníkov, ktorí niečo podobné vysústružili na hodinách praktického výcviku za mierny poplatok a pár pív. Tento bol však zadarmo, stál ma len pár horúcich bozkov, držanie sa za ruky a pár kilometrov nočných prechádzok okolo jazera.
Depešáci, ktorých som poznal, často nosili aj odznaky päťcípej červenej hviezdy a aj Lenina. Tie mali symbolizovať rané ľavicové názory Depešákov a vôbec nám nevadilo, že sa vedľa nich hompáľal Kristov kríž.
Medzi listovou korešpondenciou ( áno vtedy sa ešte písali aj listy) som našiel aj pár fotografií s tiež depešáckymi priateľmi, na ktorých sme sa tvárili mierne nahnevane a zároveň zasnene (ja som úplne vpravo).
Tak a to je všetko, čo mi zostalo zo starých depešáckych čias. Z rodičovského domu som to všetko odniesol v jednej malej igelitke.
Ešte šťastie, že to ostatné mám v hlave v podobe spomienok.
