Pri jedle sedí vždy vzpriamene a neustále upozorňuje spolusediacich, že s plnou pusou sa nerozpráva. Jedlo konzumuje distingvovane a pomaly. Miluje všetky očistné procedúry, manikúru, pedikúru a kúpeľ. A aj napriek svojmu, ani nie 5 ročnému veku, potajomky používa šminky a rúže svojej matky.
S manželkou často konštatujeme, že v dospelosti to bude určite veľká krásavica a veľmi pôvabná a vždy moderná žena. Pri takomto podobnom konštatovaní v jej prítomnosti, ona s našim tvrdením jednoznačne súhlasí a stíha ešte poznamenať: „No budem krásna žena, ale až keď budem veľká, ale predtým mi budete musieť ešte zmeniť meno".
Zostávame trocha zarazení, pretože jej krstné meno sme starostlivo vyberali a strávili sme nad jeho výberom množstvo času, preto sa pýtame: „a to už prečo?".
„Veď žena nemôže mať také detské meno", a vysloví svoje meno vo forme zdrobneniny, tak ako ju voláme všetci doma a pokračuje: „musíte mi dať predsa nejaké dospelé ženské meno!".
Tieto jej konštrukcie vyvolajú na našich tvárach úsmev, pretože vieme, že opäť sa prejavuje jej krásna detská logika.
Skúšame protiargumentovať: „však, keď budeš dospelá už nebudeme pridávať k tvojmu menu to - ka a tvoje meno bude znieť tak, ako meno dospelej ženy. Bude vznešené, ako sme si to pri jeho výbere priali a bude vyslovované presne tak, ako je napísané v tvojom rodnom liste".
Ona však stále trvá na svojom. Bojovať s jej logikou sa nevypláca a tak sa jej pýtame, aké meno si predstavuje nosiť vo veku dospelosti.
Ona začne výpočtom ženských mien, paradoxne tiež v zdrobnenom tvare, všetky však patria dospelým ženám s rodinného a priateľského kruhu.
