Môj priateľ nedávno spomínal jednu krásnu hlášku jeho dcérky, ktorá sa zamýšľala nad príchodom detí na tento svet. Jej konštatovanie budem parafrázovať. Malá mysliteľka prišla k záveru, že chlapci sa musia rodiť ocinkom a dievčatká zase maminkám. Krásne konštatovanie. V tom jej výroku vidím obrovskú a hlavne čistú logiku. Dieťa v ranom predškolskom veku, s tými informáciami, ktoré o vzniku ľudského života zatiaľ má, k ničomu inému ani nemohlo dospieť. Malá mysliteľka mala vraj k svojmu zásadnému výroku aj jedno ešte zásadnejšie vysvetlenie, že takto sa to hodí a iba takto je to spravodlivé. Nádhera.
Je však zaujímavé, že moja dcérka, ktorej vedátorské prístupy som už vo svojich článkoch párkrát prezentoval, sa tiež často zaoberá podobnými otázkami, s tým, že ona už dokonca riešila aj vyživovanie takto spravodlivo narodených detí.
Práve v čase letných horúčav, keď sa človek preháňa po byte iba tak v spodnom prádle, polonahý, si začína všímať rozdiely tela otca a matky. Objektívne pozorovania uskutočnila asi ja na kúpaliskách, no a tak si stihla všimnúť aj to, že aj muži majú prsia (samozrejme menšie, ako ženy, aj keď...).
Počas jedného horúceho večera sledujem len tak v šortkách, pohodený na pohovke, televízny program. Z detskej izby sa dovalí ona, podíde ku mne. Šípim, že ma niečo, ako by povedali naivní Radošínci za ho-lubom. Viem, že to bude opäť niečo veľmi dôležité, ale pravdupovediac takto večer, unavený teplom som pripravený odpovedať iba áno alebo nie, podľa možností. Ona ešte chvíľu mlčí, pozerá na mňa, a pritom sa zameriava na moju hornú časť tela. A potom zrazu položí jednu veľmi intímnu, ale zároveň veľmi logickú otázku.
Oci, ty by si dával cuckať mliečko malým chlapčekom?
Otázka ma úplne vytrhne z televíznej letargie, zadúšam sa od smiechu a rýchlo hľadám odpovede. Musím však priznať, že padla ďalšia spravodlivá detská otázka.
