Túto hypotézu si overujem pravidelne doma sám na svojej vlastnej rodine. Mám dve dcérky, prvorodená ma 9 rokov a druhorodená dovŕšila prednedávnom 4 rôčky. Tá staršia je aj nami rodičmi vedená k zodpovednosti k svojej mladšej sestre, ale asi aj na základe svojho morálneho dobra, ktoré sme jej možno vštepili aj my, sa o svoju sestričku príkladne stará a je jej veľkým vzorom. Prirodzene mladšia chce všetko opakovať po tej staršej. Keďže staršia dcéra bola 5 rokov len sama, dosť sme sa jej venovali. Naše pasívne sledovanie televízie, venovanie sa obľúbenej literatúre sme vždy vymenili za hru s ňou, alebo sme sa venovali spoločnému čítaniu rozprávok, kresleniu a objavovaniu prvých písmenok. Preto je dnes ona vyzbrojená aktivitami, hrami, múdrosťami a kreativitou a plným dávkami to teraz poskytuje svojej mladšej kolegyni obývajúcej spoločnú detskú izbu. Je zaujímavé, že preberá časť výchovných kompetencií a my unavení z práce môžeme dlhšie relaxovať, či už pri dobrej knihe, alebo pri zhliadnutí dobrého filmu. Ich detská izba sa tak stáva pre mladšiu prvou skutočnou alma mater. Tak, keď staršia číta, mladšia sa snaží tiež, keď sa staršia pripravuje do školy, imaginárne úlohy píše aj tá mladšia, a keď sa staršia rozhodne pre kreslenie a maľovanie, okamžite sa detská izbietka mení na tvorivý ateliér. Aj témy výtvorov sú rovnaké, rozdielom je len spôsob zobrazenia priamoúmerný mentálnej úrovni. Na dôkaz pridávam pár obrázkov na porovnanie.
Staršia namaľuje leva, mladšia tiež.
Na papieri staršej sa objaví tukan z juhoamerického pralesa, mladšia nápad skopíruje.
No a keď sa na oblohe strhne zápas dávnovekých drakov, tí v zápale dračieho boja plynulo prejdú cez akúsi mentálnu dimenziu a zápas končia už na papieri tej mladšej.
Obdiv tej mladšej dcérky k staršej je aj na základe týchto príkladov evidentný. Ona sama svoju lásku a videnie pozitívneho vzoru vo svojej staršej sestre vystihla vetou: "Sestričku milujem, maminku ľúbim a ocinka tak normálne".
