Nevedeli sa dočkať toho dňa, keď nás rodičov prekvapia týmito vlastnoručne vyrobenými výtvormi. Bolo by im to asi nezmyselné vyhovárať, predsa len sú už produktom moderného a globalizovaného sveta, kde má sviatok svätého Valentína nezmazateľné miesto, teda dávať im dnes už frázovitú prednášku o potrebe celoročných prejavov lásky, a nie len na Valentína, by bolo zbytočné. Uzemnili ma aj tie ich zapálené očká a túžba vyjadriť vám lásku aj takto trocha formálne, viažuc celý akt na jeden konkrétny svetom uznávaný deň. Moje deti ma obrali aj o argumenty proti „amerikanizácii", pretože zatiaľ nepodľahli marketingovému ošiaľu súvisiacim s týmto sviatkom, ale využili na obdarovanie vlastnými rukami vyrobené darčeky, iba z toho, čo dom dal, teda poňali to tak typicky slovensky.
Papier, farbička (samozrejme červená) a vznikol tento malý propagačný plagátik.
Starý červený flísový šál, ihla, niť, molitanové kocky a na svete je červené valentínske srdiečko, teda dve (jedno aj pre mamičku).
Papier, farebné stužky, slamky, priesvitná lepiaca páska, fixka a k tomu detský um, šikovnosť a fantázia 9 ročného dievčaťa a vznikne postavička, ktorá akoby vypadla z filmu Tima Burtona.
Po takomto obdarovaní, ktoré dopĺňali ešte láskyplné slová, asi každý dojatý rodič stratí všetky výchovné protivalentínovské argumenty a aj ja som v sviatku sv. Valentína našiel predtým nie celkom citeľné čaro.
