Najväčším nedostatkom tejto vyhlášky je absencia vysloveného zákazu vysielať za bieleho dňa televízne programy svojím obsahom nevhodné pre diváka do 15 rokov. Tak sa deje to, že čo nie je zakázané, je dovolené. Dovolím si tvrdiť, že niektoré programy vysielané v dennom vysielaní spadajú aj do kategórie nevhodných do 18 rokov. Obsahy nevhodné pre diváka do 15 rokov vo vysielaní televízií v čase od 6. hodiny ranej do 20. hodiny večer absentovali v televíznom vysielaní v čase, keď obsah vysielania televízií obmedzovala Rada pre vysielanie a retransmisiu (licenčná rada). Keď iniciatívu prevzalo Ministerstvo kultúry SR, tak z tohto obmedzenia ustúpilo a podľa §4 predmetnej vyhlášky sa časovými intervalmi obmedzujú iba „programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov“, ktoré sa zaraďujú do vysielania medzi 22.00 a 06.00 hodinou.
Tak sa v našich televíziách môžu pokojne v doobedných hodinách objavovať aj televízne programy, ktoré mimochodom Ministerstvo kultúry SR vo svojej vyhláške klasifikuje v §1 ods. 2 nasledovne: „Audiovizuálne diela, multimediálne diela a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú
a)zobrazenie fyzickej agresivity a s ňou súvisiace násilné akty končiace sa smrťou alebo vážnymi následkami, detaily následkov násilných činov,
b)týranie zvierat,
c)sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie,
d)zobrazenie alebo prezentovanie formy závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku, v ktorom sa formou spracovania niektorá forma závislosti alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku schvaľuje, zľahčuje alebo sa vyzdvihuje do popredia, alebo
e)zobrazenie správania s vysokým rizikom ublíženia na zdraví, pričom toto riziko sa prezentuje ako atraktívne alebo zábavné a správanie je prezentované bez upozornenia na nebezpečenstvo a možné následky tohto správania“.
Nechápem prečo, ale stáva sa aj to, že niektorý televízny program pozeráte večer po 22. hodine a na druhý deň si ho pokojne zhliadnete v repríze ešte pred 12. hodinou pred obedom. No toto je asi normálne v 21. storočí aj v inom, hlavne kapitalizmom zachvátenom televíznom svete, preto aj keď s daným stavom nesúhlasím, beriem ho na vedomie a ticho tolerujem. Nemám ani záujem, aby sa z naších televízií stali nejaké pseudointelektuálne kluby, určené len pre menšinového diváka, to je aj v rozpore so slobodou ako takou. Áno, každý máme diaľkový ovládač, môžeme prepnúť, alebo vypnúť televízny prijímač. Odmietam aj puritánske zásahy štátu do médií, predsa len najväčšími cenzoromi televíznych programov pre svoje ratolesti by mali byť ich rodičia a nie nejaký zákon, zásahy ministerstva, licenčných rád a varovné piktogramy. Každý dobrý rodič by mal kontrolovať svojimi deťmi pozerané telvízne programy, návštevu internetových stránoch, čítané knihy a aj ostatné sledované audiovizuálne diela. A ak platí, že zakazované ovocie chutí najlepšie, rodičia by mali zvoliť rozumnú formu argumentov a rozhovorov, nie zamykanie a kódovanie predmetov túžby cez detské zámky.
Ale čo v takom prípade, keď rodič robí všetko správne, rozumne zadeľuje deťom voľný čas a selektuje aj ponuku televíznych programov. Predstavme si situáciu, že celá rodina pozerá televízny program v rozumnom čase, ktorý ani maloletého diváka ničím akože neohrozuje. Rodičia vybrali televízny program rodinného charakteru, určeného pre všetky vekové kategórie a piktogram v pravom hornom rohu ich o vhodnosti programu ubezpečuje. No tu zrazu príde televízny šok v podobe upútavky, ktorá dokáže v 30 sekundách prezentovať krvavé násilie, streľbu, výbuchy, alebo skoro až s pornografiou hraničiace scény. U rodičov zavládne zdesenie, sú nutení okamžite zakryť oči svojím ratolestiam. Nič nepredstaviteľné a nemožné v našej televíznej realite. Stala sa normálna vec typická pre slovenské studnice televíznej zábavy. Takáto forma marketingu je typická pre Markízu a Jojku (čiastočne aj pre ich klonov, aj keď vzhľadom na zastaralé nimi vysielané produkty je ich škodlivosť výrazne menšia). Slovenská televízia sa takýmto praktikám vyhýba a dokážem to s určitosťou napísať aj o dvoch programoch českej verejnoprávnej televízie, aj keď tých sa naša predmetná ministerská vyhláška netýka.
Prečo si to môžu menovaní slovenskí televízni konkurenti dovoliť? Pretože im to opäť dovoľuje slovenská legislatíva. Vyhláška síce hovorí v §4 ods. 2 že: „Pred vysielaním a po odvysielaní programu alebo inej zložky televíznej programovej služby nevhodných pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, nevhodných pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a nevhodných a neprístupných pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov sa nezaraďuje program, ktorý je klasifikovaný ako vhodný pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov“.
To znamená, že televízne programy určené pre starších divákov by nemali predchádzať programom určeným pre skupinu maloletých do 12 rokov. No a logicky by sme podľa tohto článku vyhlášky prepokladali, že aj obyčajná televízna upútavka sa môže zaradiť do kategórie „iná zložka televíznej programovej služby“. To by znamenalo, že ak je napríklad film určený maloletému divákovi, nemali by sa v ňom objavovať upútavky na program určený pre diváka staršieho ako 15 rokov. Ale ministerstvo kultúry nás opäť z omylu vyvedie hneď v úvode vyhlášky §1 ods. 6: „Obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu alebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len „upútavka).“ Tak a tu je televízny pes zakopaný. Vyhláška vznikla akoby na objednávku šíriteľov televíznej zábavy. Práve preto sa môže stať, že počas celorodinného hodinového sledovania televízie JOJ alebo Markízy, v niektorých prípadoch musíte svoje deti štyrikrát vyhnať z obývačky, alebo im aspoň zakryť oči a uši, aby ste ich ochránili pred nevhodným obsahom.
