Cestičku ku kostolíku nájdeme už po pamäti, ale čudujeme sa tým pár turistom, ktorí sa tu zastavia. Ich jediným orientačným bodom je iba samotný kostolík na pahorku, ktorý ich naviguje ako maják. Úplne absentuje označenie, ktoré by takýmto "zablúdeným" mohlo byť prospešné. Nehovorím, že by mali byť na oboch koncoch dediny megabilboardy a na kopci pri kostolíku svetelný pútač a la Las Vegas, ale nejaké orientačné značky by sa fakt zišli. Ináč sa takému cudziemu návštevníkovi stáva, že blúdi uličkami a niekedy aj dvormi obyvateľov Dražoviec. Je jasné, že zablúdiť sa tam nedá, ale nejaká pomoc by sa aspoň pre tých cezpoľných zišla. Opäť však tá stará pesnička, pamiatok na Slovensku mnoho, ale prístup kompetentných k nim, je macošská.
Sústreďme sa však na cestičku. Pretože, keď sa tam už konečne cez vyšliapaný chodník vo vysokej tráve dostanete, naskytne sa vám krásny pohľad.
Máte chuť rozbehnúť sa s otvorenou náručou a objať tento malý kostolík, načerpať silu z jeho starého muriva, tak ako keď objímate milovanú osobu. K pokore zaväzuje už jeho vek, ide o ranorománsky kostol z prvej polovice 11. storočia, ktorý bol stavebne upravovaný v 12. a 13. storočí.
Pred vami stojí jedna z najlepšie zachovaných románskych pamiatok na Slovensku, ktorá je zasvätená svätému Michalovi Archanjelovi. Už sme možno zabudli, že sa ukrýval na slovenskej päťdesiatkorunáčke, a asi pred rokom dostal česť reprezentovať Slovensko na dvojeurovej poštovovej známke.
Je nádherný a dokonalý z každej strany.
Omše a obrady sa z tohto miesta vytratili, ale mystickosť určite zostala.
S manželkou dlhú chvíľu len tak mlčky sedíme, počúvame šumenie suchej trávy, cvrlikot lúčnych koníkov a sledujeme dvorenie krásnych vidlochvostov.
Naše deti sa zase venujú lúčnym koníkom. Každý ich krok v tráve, vyvolá vlnu skokanských kúskov malých hmyzích akrobatov. Dotyk s minulosťou a prírodou je skutočným relaxom.
