Keď som v práci často telefonujem, dojednávam a objednávam. Podmienky sú dohodnuté.
Druhá strana: „poprosím ešte telefónne číslo a meno kontaktnej osoby".
Diktujem telefónne číslo po jednotlivých čísliciach a ešte radšej raz zopakujem. Meno sa snažím vysloviť čo najzreteľnejšie a netrpím žiadnou rečovou vadou.
Ale opäť tá istá požiadavka z druhej strany linky: "poprosím priezvisko ešte raz".
Hláskujem "K U R I C" a okamžite používam svoju pomôcku: „ ako Janko Kuric zo skupiny Vidiek, len ja som Jozef".
Druhá strana: "aha jasné, ste aj rodina?".
Odpovedám: "Neviem".
Rezervujem si telefonicky lístky, napríklad nedávno na vyhliadkovú loď z Bratislavy na Devín.
"Dvaja dospelí, dve deti, Bratislava - Devín, čas 10:00, všetky spiatočné".
Milý ženský hlas z druhej strany, všetko zopakuje a dodá: "ešte telefónne číslo a meno poprosím".
Číslo zachytí, meno si žiada ešte raz.
Meno teda opakujem a pre istotu dodávam: "Kuric, ako ten z Vidieka".
Druhá strana: "Jasné chápem, ďakujem, lístky máte rezervované, môžete si ich vyzdvihnúť pol hodinu pred začiatkom plavby".
Pekne poďakujem a z druhej strany ešte prijímam zaželanie šťastnej plavby.
No a týmto ďakujem aj Jankovi Kuricovi z Vidieka, ktorý takto často nevedome zachraňuje moje priezvisko pred komolením. V minulosti, keď som pomoc jeho priezviska nepoužíval, sa často to moje menilo na Kuruc, Kuricz, Kubic, Kunic...
