Zhasli svetlá a my cez slamku nasávame prvé dúšky americkej kofoly, ktorá by lepšie chutila s rumom, ale ten sa v kine nepredáva. Film začína scénou v reštike, v ktorej za stolom sedí jeden mladý týpek, taký typický kockáč, ktorému algoritmy trčia aj z ... spod nechtov. A tento chalanisko dostane hneď v úvode také vyblýskané kopačky od svojej frajerky, že až. Z rýchleho konca zostal celkom pekne vyvalený, až tak, že sa potom na intráku nacengal ako sviňa z jedného piva, čím u nás celkom skončil, lebo takýchto bez výdrže my v partii neznesieme. Čo môžete potom očakávať od opitého kockáča? Jasné, že si sadol k počítaču a takto ochmelený začal potom na tú bývalú všelijaké špinavosti vypisovať, ale nie po plotoch ako to robíme my na dedine, keď kreslíme za menom dievčiny kosoštvorce, ale priamo na tom onom, internete. Chlapcovi pivo potom ešte viac udrie do hlavy a tak sa rozbehne, že zverejní fotky všetkých dievčat z intráku na tom internete a tým vlastne ohrozí ich súkromie, na čo sú v Amerike veľmi citliví.
Ale ináč ani nám by to nebolo jedno. Toto sa proste nerobí a keby to urobil našim babám, tak ho zmlátime v tmavej uličke za kostolom ako žito, a keby zverejnil fotky aj s ich holými kozami, tak dostane nakladačku aj v uličke za krčmou a to by už asi nerozchodil. Jemu sa však vo filme skoro nič nestane, práve naopak, stáva sa populárnym. Normálne mu nemá kto ani hubu rozbiť, pretože na tom Harvarde sa to asi nepatrí, študujú tam len samí inteligenti a gentlemani, čo je podľa nás v partii slušný názov pre posratých, ktorí nemajú gule. Ináč práve nejaká akcia nám vo filme chýbala a aj hlavného hrdinu by Steven Seagal lepšie zahral, keby ho trocha upravili.
On sa stane dokonca takým populárnym, že sa s ním zrazu chceli kamarátiť všetci fešáci a univerzitní plejboji. Chlapcovi sa trocha plní chlapčenský sen, po tom vlastne celý čas túži, a keď sa mu to skoro splní, zachová sa ako chrapúň. No a čo, že ho zavolali iba do bicyklárne? Nevážiac si ponúknuté priateľstvo silnejších a krajších, ukradne im nápad a stvorí ten oný, fejsbúk. Stáva sa fest populárnym, stále však vypadá ako kockáč, vždy pozerá do blba, no aj napriek tomuto defektu si prvýkrát zasúloží.
Čo nás s Milanom prekvapilo bolo aj to, že aj po strate panictva mu zostal ten priblblý výraz a celý film sa tváril ako náš Ignác po desiatej borovičke. Je však možné, že to už mal v hlave tú víziu o ovládnutí sveta, pretože takto isto vyzerala aj tetka Margita, ktorá už pred 22 rokmi vo sne videla, ako nám rozkrádajú JRD. Pre splnenie svojej vízie bol ochotný sa spojiť aj s čertom a vtedy sa objavil ten chlapík, ktorý vraj niekedy veľmi poškodil hudobný priemysel, neviem síce ako, ale asi to bude súvisieť aj s tými napaľovanými cédečkami Michaela Jacksona a Senzusu, ktoré si púšťame v našej krčme. Ináč tento chalanisko nám bol veľmi sympatický a s Milanom sme sa zhodli, že celkom by sa hodil do našej partie. Naopak kockáčovi by sme nedovolili ani cigaretle pripaľovať a už vôbec nie po tom, ako vybabral so svojim kamarátom, to bola obyčajná zrada. Zhodli sme sa, že ak by toto urobil v našej partii, tak dostane takú nakladačku v tmavej uličke za kostolom, že už by si nedokázal ani šnúrky na topánkach zaviazať a nie ešte zapnúť noutbúk. On však nakladačku zase nedostane, lebo nemá od koho, všetci ho len žalujú a on to má parádne na saláme, lebo aj tak mu nabiehajú lóve za ten vynález, ktorý je vraj skutočne strašne populárny na celom svete, aj keď k nám ešte nedorazil.
Ja som fejsbúk tiež ešte nevidel, ale Jano, ktorý robí v Bratislave lešenára, ten áno a on tvrdí, že to je fantastický vynález. Aj minule sa vrátil z týždňovky a v krčme sa o fejsbúku tak rozohnil, že sme len papule otvárali a pivu padala pena. Aj keď nie všetkému sme rozumeli a namojveru nie všetkému sa dalo uveriť, pretože Jano tvrdil, že na tom fejsbúku môžeme mať strašne veľa kamarátov a pritom ich nemusíme osobne poznať. Nechápem, ako je to možné, lebo s mojimi kamarátmi sa stretávam stále v krčme a v robote, ale ak si môžem vybrať, tak radšej v krčme. A nielenže ich všetkých osobne poznám, ale dokonca si pamätám aj to, kto kde v krčme sedí. Nikdy by sa nemohlo stať, že by slepý Norbert nesedel pri gulečníku, a že by sa koktavý Ignác nevyhrieval pri kachliach.
A potom vraj sa môžeme zoznamovať so všetkými babami sveta, no nám by však stačili aj tie slovenské, poprípade české, ktorým ešte rozumieme. A Jano hovoril, že to je pravda, lebo aj tých slovenských rošteniek je tam naozaj veľa, že sú ako bábiky, krásne špúlia pery, na fotkách sa pozerajú do zrkadla a aj preto vyzerajú veľmi sexi. A ešte povedal, že často majú také trojité mená ako tá spisovateľka Timrava alebo básnik Pavol Országh Hviezdoslav a preto sú ešte zaujímavejšie.
Jano ďalej hovoril, že na ten fejsbúk môže človek písať všetko, čo ho napadne a tak ako počuje, takže hanbiť by sa nemusel ani Maďar Šaňo, ktorý sa ma po bitke s terchovskými brigádnikmi opýtal: „videls jak išel mňa mňa?".
Normálne sme po Janovom rozprávaní a zhliadnutí filmu zatúžili po tom fejsbúku. Noutbúk už v krčme máme, patrí síce krčmárkinej dcére Šarlote, ale tá by nám ho pokojne požičala, len ten internet nám stále chýba. No chystáme sa za starostkou, že nech to s tými telekomunikáciami vybaví, však keď môžeme mať v dedine telefónnu búdku, tak sa hádam aj ten internet u nás uživí. Keď to nezariadi do Vianoc, tak ju s chalanmi zhodíme z bicykla, keď pôjde z večerných litánií a v tmavej uličke za kostolom dostane parádnu nakladačku.
Tento článok bol pôvodne napísaný pre blog - sociálna sieť, chcel zabojovať v súťaži o notebook SONY VAIO, ale nemal dostatočný počet lajkov, tak získal iba tričko :-).
http://socialnasiet.blog.sme.sk/
