A to sme ešte do včera netušili, že hudobníci a politici sa môžu stretávať aj v záujme akýchsi vyšších cieľov. Konkrétne v záujme záchrany slovenskej populárnej hudby. Je to desivé už len preto, že zachraňovanie slovenskej pôvodnej tvorby v televíziách práve zažívame, no a žiadna sláva to nie je. Späť však k hudobnícko-straníckemu kolokviu.
Stretnutie sa vraj udialo pred pár dňami, a to dokonca na pôde parlamentu, kde sa malo trio Ďurinda, Ráž, Lipa plus pán Július Kinček, stretnúť so samotným predsedom NR SR. Voči trom menovaným interprétom síce nemám rovnakú úctu, pretože minimálne dvaja ma už párkrát presvedčili, že politikov majú v láske viac, ako iba bývalých spolužiakov alebo spolubývajúcich z internátnej izby.
Napriek tomu nespochybňujem ich status slovenských hudobných legiend. Veď „dnes mám rande so svojím mestom" a „navždy sa zachová v pamäti stužková", si človek narodený v 70. rokoch 20. storočia musel aspoň raz v živote z plného hrdla zabliakať, minimálne na svojej vlastnej stužkovej. Legendy to teda určite sú, aj keď ako ľudia ma už viackrát sklamali, no a pán Lipa získal práve prvé trestné body.
Po objavení sa informácie o tomto politicko-muzikálnom rokovaní sa museli samozožuť všetky ešte existujúce magnetofónové kazety, ktoré niekedy vyšli v OPUSe a v mojom prípade sa vynorilo niekoľko zásadných otázok. Nenadýchali sa spomenutí páni trocha viac inertného plynu? Prečo sa akože legendy musia stretávať s nejakým predsedom parlamentu a dokonca aj s jeho straníckou zväzáckou omladinou? Prečo majú potrebu zachraňovať nejakú slovenskú populárnu hudbu? Nemala by sa zachraňovať vlastne sama, napríklad kvalitou? Nemali by o hudbe rozhodovať hlavne jej fanúšikovia a poslucháči? A akú muziku by vlastne legendy chceli ratovať? Pop? Rock, jazz alebo nebodaj samotného Rytmusa?
Prečo sa o to nesnažia aj vlastnou tvorbou, napríklad koncertovaním, festivalmi, založením vlastného rádia alebo podporou mladších kolegov? Prečo na záchranu hudby povolávajú zákon? Vedia si predstaviť ten paragrafový paškvil? To sa audio-vizuálnym médiám, hudobným vydavateľstvám a promotérom bude opäť zhora určovať čo sa bude hrať a vydávať? Koľko percent je už dosť slovenskej tvorby, 30, 50, 80? Zabudli umelci, že toto tu už bolo? Preboha to nevideli film Rabaka? Obnovíme aj angažované piesne a festivaly politickej piesne? Bude legislatívnej podpory hodná aj slovenská tvorba napríklad takého Braňa Mojseja alebo Martina Jakubca? Preladili alebo nepreladili by rozhlasový prijímač, keby hlas takého Martina Jakubca znel zo slovenského rádia? Je ešte slovenská tvorba aj to, keď slovenská kapela spieva po anglicky? Nemali by si dať páni radšej rande so svojím mestom, namiesto potľapkávania sa s potentátmi?
Chápem, ťažko je, tantiém je pomenej, na Lúčničanky a maturantky sa dá už iba z okna kukať, tak sa im zachcelo trocha aktivizmu. No dobre, ale to takto? Pýtať si rabaka od poslancov? Viete čo páni? Teraz budem trocha sprostý. Choďte všetci do... Véčka!
