Že postoje menia aj strany súčasnej opozície a slovenská pravica, s tým už mám väčší problém. Nie je konanie pravicovej opozície v posledných dňoch skutočne farizejské? Veď práve tá istá slovenská pravica stála na kategorickom prístupe v otázkach vstupu do Európskej únie a aj do menovej únie a priznajme si, má aj nespochybniteľné zásluhy na prijatí Eura, aj keď si ich pripisuje vládny SMER-SD. Tento krok však s určitosťou patrí do bodového skóre dnešnej pravicovej opozície. No na základe ich súčasných návrhov riešení a trocha populistickej kritike Grécka , mám taký pocit, že parlamentná pravica asi nemala celkom jasno v otázkach spoločnej menovej únie, nebola s jej princípmi vnútorne stotožnená a jej možné problémy nekriticky odmietala. Veď už vtedy bola hlavná motivácia vzniku menovej únie spoločný ekonomický mechanizmus, ktorý bolo možné prirovnať k tradičnému vnímaniu manželského zväzku, teda stáť pri sebe v dobrom aj v zlom, v chorobe aj v starobe a teda aj v období blahobytu aj v časoch kríz. O tomto by mali byť vnútorne presvedčení aj všetci politici na Slovensku, ktorí si pripisujú zásluhy za vstup Slovenska do EÚ a na prijatí Eura, čo je v konečnom dôsledku dnes celé súčasné politické parlamentné spektrum. Teda dnes musí byť každému súdnemu človeku, aspoň teda tým, ktorí súhlasili s prijatím spoločnej meny, že celá táto záchrana nie je len záchranou potápajúceho sa Grécka, ale skôr je dôležitejšia záchrana samotného Eura.
Preto vyznievajú naozaj farizejsky súčasné vyjadrenia slovenskej pravice a komické sú aj predkladané riešenia hlavne tie v podobe stereotypného klišé „o potrebe naučiť ryby chytať a nie ich rozdávať", mám na mysli vyjadrenia SDKÚ-DS, že oni ako vizionári ponúkajú reformy a nie finančnú pomoc. Prečo sa v minulých rokoch v ich radoch nenašiel ani jeden politik podobný napríklad českému prezidentovi Klausovi, stačil by aj slabší odvar, ktorý by naozaj poukazoval aj na možné trhliny v celom systéme, ktorý by mal námietky voči takémuto manželskému zväzku? Už dnes kritika a prázdne reči o potrebe reforiem sú naozaj prázdnymi slovami, veď nutnosť reforiem a škrtanie výdavkov si dnes predsa uvedomujú aj lídri ekonomickým kolapsom ohrozených štátov, ktoré takto nasledujúc bludné svetlá sociálneho blahobytu zišli z cesty.
Je mi smutno z populizmu pravicových strán a z toho, že si aj ich predstavitelia našli v balíčku politického mariášu tiež jednu kartu. Ešte smutnejšie je mi z presvedčenia, že keby dnes stáli v pozícii vykonávateľov moci na Slovensku a tým aj hlavných partnerov v kolotoči vyjednávania v otázkach gréckeho problému a možno aj záchrany Eura, zastávali by určite zase úplne iné postoje, veľmi podobné tým, ktoré presadzuje súčasná vláda, resp. najsilnejšia parlamentná strana.
