S týmto mojim postojom by som súhlasil do doby normálneho fungovania verejnoprávnych médií. No voči Slovenskej televízii začínam mať stále viac výhrad a niekedy sa prichytím pri tom, že vysielanie STV si nezvolím na svojom televízore celý týždeň (Slovenskému rozhlasu zatiaľ svedčí ku cti aspoň fungovanie jeho Rádia_FM). Dôvodom môjho nesledovania STV je aj to, že mi chýba na jej obrazovke profesionálne odvedená objektívna publicistika, vyvážené spravodajstvo a obsahovo prínosné diskusné relácie.
Pre STV si predsa len nachádzam čas ešte v nedeľu o 5 minút 12, s cieľom zhliadnuť rovnomennú reláciu. No aj v tomto prípade pociťujem už dlhšiu dobu klesajúcu tendenciu, či už samotnej úrovne relácie, ale aj mojej pozornosti. Príkladom argumentu o poklese môže byť aj dnešné vydanie tejto televíznej diskusie (t.j. 24. januára 2010). Už samotná dnešná zostava bola zaujímavá. Dramaturg relácie si asi naozaj myslí, že je stále pre diváka príťažlivý súboj dvoch bývalých predsedov vlád s obohranou rétorikou, ktorých popularita je okrem iného na najnižších priečkach prieskumov verejnej mienky. Celá diskusia potom pripomína debatu z minulosti, akoby z roku 1998. Nechápem ani to, prečo sa líder podľa prieskumov najsilnejšej opozičnej strany, stretáva v diskusii s predsedom, síce koaličnej, ale zároveň z koaličného tria najslabšej strany.
Zlatým klincom dnešnej predmetnej relácie bol aj analytický vstup pani politologičky vysielaný z košického televízneho štúdia. Samotná analytička akoby tiež do relácie vhupla zo začiatku 90. rokov 20.storočia. Neevokoval mi to len jej výzor, ale aj jej presvedčenie o reálnej sile HZDS, ktoré sa podľa nej dostane do parlamentu aj po júnových voľbách, ďalej vyjadrenia o animozite opozičných pravicových politikov a o neschopnosti pravice sa zjednotiť. Na otázku moderátora, či si myslí, že ministri Vážny a Kaliňák pochybili vo svojich funkciách, tiež na moje počudovanie politologička odpovedala zamietavo. Teda nepostrehla žiadne politické zlyhanie, ani v jednej z káuz, pretože podľa nej išlo vždy len o odborné zlyhanie priamych aktérov, teda konkrétnych pracovníkov. Nezabudla ešte pripomenúť, že na Slovensku ani nemáme zadefinované čo politické zlyhanie je a čo nie je, čo považuje za deficit našej demokracie a politickej kultúry. Je zaujímavé, že ako osoba s politologickým vzdelaním nevníma minimálne kauzy ministra vnútra ako politické zlyhanie, pričom o ministrovom pochybení je presvedčený aj pán Mečiar, ktorý to v relácii jasne potvrdil.
Čo dodať? Hádam len to, že keď to takto pôjde ďalej, prestanem STV pozerať úplne a ak bude vyhlásené referendum, aj v otázke o zrušení koncesionárskych poplatkov budem mať možno jasno.
