25 rokov od poslednej spartakiády

Potom sa zaviedla päťročná cyklickosť a preto sa ďalšie celoštátne spartakiádne vystúpenia konali v rokoch 1960, 1965, 1975, 1980, 1985. Spartakiádu v roku 1970 režim radšej zrušil z obáv, aby sa nestala vyvrcholením revolučných pohybov z konca 60. rokov 20. storočia. Politické a revolučné zmeny nakoniec pochovali aj Československú spartakiádu 1990, ktorá sa síce uskutočnila, ale v oveľa menšom meradle, necvičilo sa vo všetkých kategóriách a absentovali aj slovenskí cvičenci.

Takže posledná skutočná spartakiáda sa uskutočnila pred 25 rokmi, a práve v takomto čase v roku 1985 už boli prípravy v plnom prúde, naplno sa cvičilo na školách, v obciach, v podnikoch, v telovýchovných jednotách a vo vojenských útvaroch. Uskutočňovali sa miestne, okrskové a okresné kolá spartakiády, pričom sa realizovali výbery cvičencov v jednotlivých kategóriách, ktorí potom mali istý postup na celoštátnu spartakiádu v Prahe, ktorá sa konala na Strahovskom štadióne. Podľa niektorých informácií bol tento štadión svojou rozlohou najväčším športoviskom na svete. Jeho kapacita bola 240 000 miest z toho 50 000 na sedenie, rozloha cvičiska bola 63 tisíc m². Svoju súčasnú podobu získal v rokoch 1948 až 1975. Jeho sláva je však už dávno za zenitom.

Pre úspech Spartakiády 1985 boli rozhodujúce republikové a okresné cvičiteľské zrazy, na kvalite nácvikov bola zainteresovaná aj Československá televízia, ktorá vyrobila inštruktážny seriál „ Na značky!", vysielaný v celorepublikovom meradle a tak sa aj do domácností prinášali jednotlivé zostavy v jednotlivých kategóriách. Vybratí cvičenci potom smerovali do Prahy, kde ich čakala prenesene aj doslovne ich značka, ktorých bolo na pieskovej ploche štadióna 13 824, a tvorili tak sieť z 96 radov a 144 stĺpcov.

Program hromadných telovýchovných vystúpení bol organizovaný nasledovne:

I.Programové popoludnie (27.6. a 29.6. 1985)

II. Programové populudnie (28.6. a 30.6. 1985)

Slovami mnohých komunistických potentátov mala byť Československá spartakiáda 1985 oslavou 40. výročia oslobodenia československej vlasti Sovietskou armádou a zároveň mala prispieť k rozvoju telesnej a brannej výchovy. Ďalej mala byť manifestáciou politickej, ekonomickej a kultúrnej vyspelosti socialistického Československa, zároveň mala byť preukázaním úcty pracujúceho ľudu komunistickej strane a prejavom hrdosti na socialistickú vlasť. Či sa to straníckym štruktúram KSČ naozaj podarilo naplniť je určite otázne. Ja sám som sa tejto akcie nezúčastnil ani ako žiak v roku 1985, a organizovanému cvičeniu som sa vyhol aj ako študent gymnázia v školskom roku 1989/1990. Keďže spartakiáda v roku 1990 už nemala taký veľký rozmer, v pamäti mám hlavne šialenstvo okolo spartakiády z roku 1985. Pamätám si na celodenné vysielanie spartakiádnych zostáv z Prahy a vyhľadávanie známych tvárí v mase cvičiacich. Z môjho pohľadu to bolo na tom celom asi najzaujímavejšie a ináč to bola obyčajná niekoľkohodinová nuda. Televízia však nič iné nevysielala, takže možnosť prepnutia bola vopred vylúčená. Dnes s odstupom času, takéto akcie považujem až za obdivuhodné, nie preto, že by mi takéto podujatia chýbali, skôr je v centre môjho obdivu akýsi psychologický moment, čoho boli ľudia v socialistickom Československu schopní, ako boli ochotní obetovať svoj voľný čas v prospech režimom organizovaného cvičenia. S dnešným vnímaním slobody jednotlivca, ktoré je nám v podstate vlastné iba 20 rokov, je to ťažké čo i len predstaviť si. Aj keď niekedy mám pocit, že niektorým politickým stranám na Slovensku a ich sympatizantom a voličom, by oživenie tradície oslavných masových cvičení neprekážalo.