
Mám však trocha problém s reklamnou kampaňou, ktorá tento projekt sprevádza. Teda aby som bol presný, videl som len televíznu reklamnú podporu projektu. Jedná sa o jednu obyčajnú televíznu reklamu. Uvedomujem si, že televízny reklamný spot musí byť jasný, stručný, s výstižným sloganom (sloganmi) a mať jasnú výpovednú hodnotu. No a to sa podľa môjho názoru nie celkom tvorcom reklamy podarilo. Nemám na mysli úroveň obrazu, kamery, strihu a výberu hudobného podkladu, skôr mi ide o myšlienku. Mám trocha názorový konflikt so sloganmi, ktoré v tomto reklamnom spote dominujú. Pre mňa ako niekoľkoročného užívateľa internetu sú tak trocha zavádzajúce, metúce a nevystihujúce skutočné výhody internetu a tobôž, ak sú ešte podsúvané ako výhoda znevýhodneným.
V skratke o čo ide v spomínanom reklamnom spote.
Staršia pani sediaca za počítačom dvíha nad hlavu slogan: „Na internete sa nikto nestará, aká som stará". Potom strih, kamera zaberá počítačovú učebňu v škole, alebo v nejakom komunitnom centre. Deti pracujú s počítačmi. Malý chlapec tmavšej pleti, najskôr zaujatý asi internetom, po prestrihu zrazu drží v rukách slogan: „Internet nevidí svet čiernobielo". Do tretice zdravotne postihnutý mladík dosahuje zo svojho invalidného vozíčka na počítačovú myš a potom zdvihne slogan: „Pri internete všetci sedíme". Slogany nesú jasný antidiskriminačný odkaz, je jasný obsah aj zámer tvorcov, ale neviem, či boli vybraté vhodne, minimálne tie prvé dva. Tretí výrok, že pri internete sa sedí, tak to je asi také isté prázdne konštatovanie, ako to o kráľovi, ktorí navštevuje toaletu tak isto ako všetci ostatní, teda jeho poddaní. Je asi každému jasné, že niektorí zdravotne postihnutí inú možnosť ako sedieť nemajú, dokonca sú aj takí, ktorí bohužiaľ stratili kvôli postihnutiu aj túto výsadu. A ak táto antidiskriminačná sentencia mala poukázať na spôsob využívania internetu tou zdravšou časťou populácie, tak ani to nebolo celkom na mieste, pretože práve vysedávanie pri internete a osobných počítačoch je spúšťačom niektorých civilizačných ochorení 21. storočia (mám to trocha overené).
A tak sa navraciam k tým prvým dvom heslám reklamného spotu. Neviem, či práve anonymita internetu je ten správny a jeho najvýznamnejší atribút. Výhody a význam internetu sú podľa mňa úplne iné. Nie je práve akási asexuálnosť, anonymita pohlavia a veku osôb, ktoré vstupujú cez svoje internetové pripojenia do virtuálneho sveta komunikačnou interpersonálnou „hrozbou" 21. storočia? Práve neschopnosť vidieť a identifikovať (aj keď anonymita sa niekedy hodí) napríklad diskutujúceho, chatujúceho, známosti nadväzujúceho, stránky tvoriaceho, hackujúceho, crackujúceho a čo ja viem ešte čo robiaceho, spôsobuje v súčasnosti nemalé celospoločenské problémy (mám na mysli všetky formy zneužívania internetu). Internet je fenomén, ktorý poskytuje možnosť výberu a stal sa naozaj vrcholom evolučného vývoja masovokomunikačných prostriedkov. No zároveň mi je potrebné sa opýtať. Nedáva internet práve prostredníctvom anonymity možnosť presadzovať a hlásať práve čiernobiele videnie sveta? Nie je práve preto často internet takto dvojfarebný, alebo dokonca jednofarebný?
Ak teda mali do inak prospešného projektu zapojené subjekty snahu spropagovať svoju činnosť, asi mali vsadiť na iné atribúty internetu. Tie by poskytovateľovi telekomunikačných služieb mali byť jasné. Veď vo svojich zámeroch súvisiacich s touto formou podpory, deklarujú prísun informácií k tým, ktorým je to z hľadiska rôznych znevýhodnení znemožnené a zároveň zviditeľnenie aktivít a daností tých, ktorí to kvôli rôznym spoločenským bariéram inak nedokážu. V popredí sú predsa informácie. Tak prečo tvorcovia reklamy nevsadili práve na kľúčové otvárania sveta informácií?






