To, že štátne inštitúcie spolupracovali na únose prezidentovho syna s podsvetím je dokonca už aj, ak je dovolené použiť slová iného prezidenta, biele na čiernom. Únos štátu je zasa celosvetovo používaný “terminus technicus”, ktorý si na Slovensku našiel nespočetné množstvo podôb. O tom, ako štát a jeho štruktúry, ktoré namiesto svojim občanom a verejnému záujmu často a opakovane slúžia záujmom finančných skupín, oligarchov, rodinným príslušníkom, kamarátom a prípadne vlastným egám svojimi rozhodnutiami, tvorbou zákonov, ovplyvňovaním chodu inštitúcií… a tento zoznam by mohol ísť ďalej. O tom sa naozaj popísalo viac ako dosť. Netrvalo však dlho a naši volení prestavitelia prišli na to, ako uniesť aj lady transparentnosť.
Kedy to začalo
Nielen táto, ale aj predchádzajúce vlády, vlastne už od tej prvej Mečiarovej, používajú slovo transparentnosť. Zo začiatku to bolo len tak opatrne v programových vyhláseniach. Neskôr sa transparentnosť dostala do politických diskusií, predvolebných sľubov, na bilboardy a do politických hesiel. V ostatných rokoch sa dokonca pomaly, ale čoraz častejšie vyskytuje priamo v legislatíve. Škoda len, že to nie je osobne lady transparentnosť sama, ale jej rôzne dvojníčky. Alebo skôr figuríny prezlečené do šiat šitých marketingovými expertmi podľa strihov navrhovaných politickými stratégmi.
Zatiaľ sme vynašli dva spôsoby ako na to.
Spôsob prvý: premaľovať
A je jedno či na modro alebo na červeno. Predáva predsa značka na obale. Napríklad “PROTISCHRÁNKOVÝ ZÁKON”. Napísaný je tak šikovne, vlastne až tak transparentne (synonymum: prehľadne, priesvitne), že aj tak prehliadne prepojenie Váhostavu so širokým, vlasatým, strapatým a možno aj pentoprstým a bystrozrakým. O nič lepšie nedopadla časť volebného zákona venujúca sa “TRANSPARENTNÉMU FINANCOVANIU VOLEBNÝCH KAMPANÍ”. Zaviedla síce povinnosť financovania predvolebných kampaní cez transparentné účty. Čiasi šikovná ruka to napísala tak šikovne, že sa z transparentného účtu nedozvieme takmer nič podstatné. Myslieť si, že by takéto podoby zákonodarcovia vyprodukovali len vďaka odbornej nekompetentnosti alebo nebodaj obyčajnej jednoduchosti ducha by bolo naivné. Skôr ide o dômyselnú kulisu, v ktorej útrobách sú zakomponované zadné dvierka a možno aj celé megašachty, ktoré aj tak umožňujú zvyčajný tok verejných zákazok a financií. Nič to. Hlavne, že na priečelí svieti veľký reklamný nápis. A je jedno, či to včera bol protischránkový zákon, dnes transparentné financovanie volebných kampaní alebo zajtra bude transparentné zdravotníctvo. Hlavne, že cestička pomedzi tieto kulisy vedie rovno k dostatočným volebným preferenciám.
Spôsob druhý: znásilniť
Transparentnosť je sama o sebe krehká a bezbranná. Ak ju politik zoberie do úst, vypustí ju niekedy aj tam, odkiaľ by najradšej ušla. Keby mala nohy. Transparentnosť však potrebuje svojich nositeľov. A keď sa politik rozhodne, že ju z úst vypustí pred verejnosťou či médiami tam, kde je na konci cesty narafičený už aj tak netransparentný cieľ, musí sa cítiť pošpinená a možno až znásilnená. Darmo ňou počas politického obcovania mávali pred kamerami. Transparentnosť nebola cieľom a len si z nej spravili cestu. A ako sa po nej pred očami médií a verejnosti producírovali, transparentnosť ostala pošliapaná a pošpinená. Dieťa, ktoré politici v procese, do ktorého ju vtiahli splodili, nemá v DNA nič z transparentnosti. Výsledkom politického obcovania je dielo, prostriedok, pripravený slúžiť osobnému prospechu. A je jedno či pár konkrétnym poslancom, ich sponzorom alebo celým politickým stranám, koalíciám a ich oligarchom.
Ako to robia tí hore
Keď raz prišiel deň, kedy podľa prieskumov okrem novinárov a tretieho sektoru začali na slovo transparentnosť reagovať bežní voliči, bolo s tým treba niečo robiť. V rebríčkoch sa na popredných miestach objavovali hlavne dva výrazy. Krivka intolerancie toho prvého – “garážové” a neskôr “schránkové firmy” vo verejnosti začína stúpať niekedy okolo predaja teplého vzduchu a vrcholí okolo polovice minulého roku počas nevyplácania pohľadávok Váhostavu. Problematicky však vyskakuje krivka aj v prípade financovania politických strán a kampaní. Tiahne sa to ešte z čias mečiarových igelitiek, cez modré obdobie financovania vládnej SDKU, opätovne povyskočí pri hlase podobnom premiérovi a zháňaní peňazí vlastnou hlavou, a nedávno ožíva počas financovania prezidenstskej kampane pol na pol. Tí hore sa teda rozhodnú prísť s riešeniami, ktoré majú upokojiť verejnosť. Prvým z nich je protischránkový zákon a druhým povinnosť používania transparentných účtov počas kampaní. Riešenia sú pomenované pekne, ale duchu obsiahnutom v tom pomenovaní neslúžia.
Dokážu to aj miestni
V súčasnosti nie je hádam lepšieho príkladu ako sa dá pohrávať s transparentnosťou na miestnej úrovni ako je prípad mesta Martin. Nielen preto, že za boj proti korupcii získalo ešte v roku 2011 cenu OSN. Určite aj preto, že v rebríčkoch hodnotenia transparentnosti samospráv organizáciou Transparency International Slovensko sa mesto Martin za ostatné štyri roky umiestnilo dva krát na prvom mieste (hodnotí sa každé dva roky). A predsa si takéto mesto našlo nakoniec cestu ako ísť nielen nad rámec zákona, ale aj ako sa pohybovať okolo zákona a transparentných odporúčaní. Spôsob, akým dosadilo do funkcie konateľa mestskej televízie mestského poslanca a člena poslaneckého klubu Sieť, som podrobnejšie opísal len nedávno v blogu. A je to typický príklad toho, ako je transparentnosť znásilnená a poslúži len ako cesta k úplne netransparentnému výsledku, ktorý bol dopredu umne zosnovaný.
Predbehli sme dobu
Našim politikom sa zasa raz podarilo predbehnúť dobu. Verejnosti ešte nestihli ukázať, čo skutočne tá transparentnosť znamená v praxi. Občania nemali šancu vidieť, čo dokáže a ako sa správa, keď ide naozaj o verejný záujem. Spoločnosť nedostala šancu pocítiť jej prínosy. Politikom sa naopak podarilo uniesť aj transparentnosť a podobne, ako dopadol verejný záujem, či právny štát, ani jej už neveria. Byť transparentný začína znamenať byť podvodníkom. A nebodaj presadzovať transparentnosť v praxi sa v očiach verejnosti začína rovnať hľadaniu nekalých spôsobov prelievania verejných zdrojov a majetku do vrecák vyvolených.
Gratulujem. Uniesli sme lady transparentnosť. Som zvedavý koho poradia politikom marketingové prieskumy uniesť najbližšie.
