Prvá a základná chybovosť v rozpočte je nepomer medzi výdavkami nevyhnutnými, možnými a nadmernými. Je jeden veľmi nadmerný výdavok. - Štátna a verejná správa. Najprv počet, len taký jednoduchý: Správu EU riadi približne 30 000 ľudí. Je to legislatíva a správa miliónov ľudí. Isteže možno zlý príklad pre chýbajúce sociálne regionálne inštitúty štátnej správy. Tak inak, nejaké veľkomesto v EU, dajme tomu Paríž - približne tiež 30 000 úradníkov pre, ak si dobre pamätám približne 10 000 000 ľudí. Slovensko má približne 5 000 000 ľudí a má viac úradníkov v štátnej a verejnej správe. A pritom Francúzsko je známe svojou „prebujnelou" štátnou správou. Kvôli čomu teda máme takú „prebujnelú" štátnu správu, keď pohlcuje taký obrovský objem peňazí. A pritom neposkytuje ani polovičnú kvalitu služieb ako by mala. Nadmerné výdavky v štátnej správe sú vedené umelo. Prečo? Na to si treba klásť otázky.
Tak, či tak, podľa môjho „mesačného" uhlu pohľadu, by sa tvorba štátneho rozpočtu mala odvíjať od tohto: naplniť nevyhnutné výdaje štátu, diskutovať o možných výdajoch, ktoré by za určitých podmienok priniesli pridanú hodnotu a od vylúčenia chybných nadmerných, priam smrteľných výdavkov.
Veľkou chybou býva tiež, že nevyhnutné sa klasifikuje, ako nepotrebné, na tom už tiež v minulosti veľa vlád zhorelo. To je tiež nebezpečné. Skrátka dobrá vláda vie identifikovať správne, čo je nevyhnutné, možné a nepotrebné vo výdajoch štátneho rozpočtu.
A kľúčom k odstráneniu nadmerných výdavkov je Ministerstvo Financií SR. A to myslím, že ani nie tak vo fiškálnej stratégii, ako v metodike tvorby štátneho rozpočtu. Tendencia tvorby štátneho rozpočtu je ešte pozostatkom z čias socializmu taka, že sa robí odhadom. Odhadom nie kvalifikovaným, ale odhadom zámerne predimenzovaným., podľa požiadaviek jednotlivých ministerstiev - nadmerných, nekvalifikovaných. A nie na základe určenia skutočnej a nevyhnutnej potreby. Slovensko by unieslo i oveľa väčšie skresanie štátnej správy, ako je 10 percent. Táto otázka každým rokom bude v Slovenskom rozpočte kulminovať i vo vzťahu k reforme nutnej - reforme odvodov - a najmä služieb za tieto odvody. A vôbec taká rečnícka otázka: Načo sú vlastne odvody na Slovensku?
Ďalšia chybovosť rozpočtu SR pre rok 2011 je v nedostatočných predpokladoch, čo prinesie aký príjem do štátneho rozpočtu a za „akú cenu" to prinesie. A nevytvorí tento predpokladaný príjem niekde inde nepríjem?
Príjem sám osebe to je zaujímavá vec, lebo je založený i na predpokladoch (kvalifikovaných odhadoch - na rozdiel od výdavkov). Predpoklady na analytike, analytika na dobrých procesoch, procesy na dobrej štruktúre a štruktúra na kvalite ľudských zdrojoch. No a toto všetko musí byť zasadené do relatívne stabilného prostredia - a to nie je (i keby sme uvažovali, že všetko ostatné na Slovensku jeJ). Trhy sa menia, meny sa menia, štáty sa menia zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Vo svete zúri ekonomická vojna. Nuž a preto existuje tzv. rozptyl. - urobiť rozpätie jednotlivých príjmov. V takých podmienkach rozptyl slúži na to, že ak sa... - tak sa..., ak sa... - tak sa... atď. Dovolím si tvrdiť, že v budúcom roku ani jedno číslo v príjmoch nebude také, aké sa teraz predpokladá - ani číslo rastu, ani výber DPH, ani výber daní z príjmu. A to môže priniesť pnutia. Lebo ak nebude dostatočný výber z daní, tak potom skade sa zoberú peniaze? Alebo ak, nebudú dostatočne čerpané eurofondy, alebo stačí len, že budú nedostatočne viazané na štátny rozpočet - už to prinesie pnutia. Najväčšou chybou tohto sveta je, že chce byť presný v dobe, keď presným nemožno byť, a nevedel byť presný v dobe, keď presným mohlo byť.
Ďalším nedostatkom z dlhodobého hľadiska je nedefinovateľnosť priorít štátneho rozpočtu. Ako keby rozpočet nielen nehovoril, čo sme, ale ani to čím budeme, či lepšie čím by sme mohli byť. Ono, táto myšlienka sa zdá byť na prvý pohľad zbytočná, ale tak to nie je, pretože priority buď prinášajú príjmy, alebo neprinášajú príjmy. Zatiaľ je jasná jediná priorita - deklarovaná - diaľnice, ale ukončenie diaľnic na Slovensku presiahne ešte niekoľko vlád, a čo ďalšie priority. Čo taká vzdelanostná spoločnosť, znalostná ekonomika, inovácie, kvalita ľudských zdrojov, sieť zdravotná a vzdelanostná, podpora malého a stredného podnikania... A potom aké sú nástroje na realizovanie týchto priorít. Či nástrojom má byť tá štátna a verejná správa, na ktorej nekvalitu už začal poukazovať už aj mesiac?
S týmito problémami štátneho rozpočtu sa v budúcom roku bude musieť vláda vysporiadať.
