Policajti v rámci Matrac akcie urobili v auguste 2015 záťah aj v bratislavskom Ružinove. Pred hotelom Nivy zadržali Dušana Keményho, ktorí pôsobil v ŠtB i v Lexovej tajnej službe. Oddelenie, ktorému šéfoval sa zameriaval na kompromitáciu opozičných politikov a novinárov.
„Pred známym hotelom prehliadali dodávku, na mieste sa pohyboval muž so ženou. Zásah trval niekoľko hodín,“ informoval o policajnej akcii opatrne 3. augusta 2015 reportér Aktuality.sk Ján Petrovič. Meno Dušan Kemény, ani iniciály, či minulosť obvineného v texte nespomínal.
O pár dní neskôr informoval o prípade redaktor televízia Markíza Michal Hečko a už spomenul Keményho a zmienil sa aj o jeho pôsobení v tajných službách. Správu zmonitorovala agentúra a následne ju priniesli ďalšie média.
Vyšetrovateľ Národnej protizločineckej jednotky vtedy obvinil spolu päť ľudí pre zločin neodvedenia dane a poistného v štádiu pokusu. V čase policajnej akcie sa jednej z obvinených nachádzal za mrežami v Českej republike pre inú trestnú činnosť.
Kemény alias Pastucha
Dušan Kemény za totality pôsobil v ŠtB. „Jedným z riadiacich dôstojníkov arcibiskupa Jána Sokola bol podľa archívu Ústavu pamäti národa aj Dušan Kemény,“ napísala v apríli 2007 vtedajšia redaktorka denníka SME Monika Tódová. V článku uviedla, že Kemény sa do ŠtB sa prihlásil sám ako 19-ročný s odôvodnením „práca v ZNB sa mi páči“. Vtedy už bol kandidátom KSS a pracoval ako traktorista na družstve v obci Michal Nad Žitavou. Ústav pamäti národa novinám sprístupnil Keményho personálny spis. Pôsobil pod krycím menom Dušan Pastucha.
Keď Slovenskú informačnú službu viedol Ivan Lexa, Kemény šéfoval 52 oddeleniu. Útvar hľadal a konštruoval kompromitujúce materiály na politikov a diskreditoval vtedajšiu opozíciu.
Píše o tom bývalý novinár a šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth vo svojej knihe Komando 52. Opisuje, že Keményho ľudia riadili novinárov, aby diskreditovali kolegov a najmú pozičných politikoch. Iné historky zase opisuje v knihe Krycie meno Bežec.
V knihe spomína novinára, ktorému dal prezývku Stĺpček. Poskytoval informácie s mediálneho prostredia a cez publikované texty ovplyvňoval verejnú mienku.
Tóth opisuje, že Stĺpček bol homosexuál a jeho priateľ ho videl nastupovať do auta k nejakému mužovi, vyvolal žiarlivostnú scénu a Stĺpček sa mu priznal, že ide o tajného, s ktorým spolupracuje. Išli na prezidentom Michalom Kováčom , vysvetlili mu čo je vo veci a Stĺpček povedal, že s tým skončí. Komando 52 sa ho však nechcelo vzdať a tak okolie jeho bydliska oblepili plagátmi, na ktorých sa o ňom a jeho priateľovi písalo, že sú hrozbu pre zdravú výchovu detí. Jeho kolegovia nevediac, že bol agentom referovali o udalosti ako o špinavej kampani SIS.
Tóth píše aj o redaktorke s prezývkou Samy. Tá ako novinárka zvádzala politikov, či dala odpočúvacie zariadenie do centrály KDH. Po páde Mečiara hovorkyňou predsedu parlamentu. Tóth v knihe uviedol, že keď v do národnej rady prišla žiadosť na vydanie Ivana Lexu na trestné stíhanie, Samy sa túto správu dozvedela a referovala ju jeho ľuďom.
Podľa mne dostupných informácií Stĺpček v médiách pracoval až do roku 2006, potom začal podnikať, mal firmu s doteraz aktívnou novinárkou. Stále udržiava kontakty s ľuďmi v rôznych redakciách. Samy sa neskôr sa vrátila do médií a písala pre ženské časopisy, zároveň však vyvíjala aktivity aj v redakciách, ktré sa venujú spravodajstvu. Pred nedávnom prešla do PR biznisu.
Kemény sa stretával s najvrchnejším šéfom gangu sýkorovcov Róbertom Lališom alias Kýblom. Rovanko o tom píše Tóth. Informáciu mi však potvrdili aj osoby blízke tejto zločineckej skupine aj s opisom situácií a miest, kde ku schôdzkam dochádzalo. Podľa výpovedí svedkov zločinecká banda sýkoriek s tajnými zložkami v 90 – tych rokoch minulého storočia úzko spolupracovala.
Po odchode z tajnej služby začal Kemény podnikať. Viedol aj súkromnú bezpečnostnú službu IBaA 3. Robil pre ňu napríklad tiež muž zaplatený do prípadu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska - Ľuboš Kosík, ktorý je odsúdený na 14 rokov pre falšovanie zmeniek a obvinený pre vydieranie a v súčasnosti sa nachádza v Mali.
Keményho okrem daňových únikov obvinili aj zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Keď ho policajti zadržali, v jeho aute totiž našli zbrane so zbrúsenými sériovými číslami.
Kemény pri výsluchu vypovedal, že zbrane našiel pri jeho pozemku a práve ich išiel odovzdať na políciu. Argumentoval, že je držiteľom zbrojného preukazu skupín A, D, F a sám legálne vlastní 17 strelných zbraní. Polícia sa k nálezu zbraní bližšie nevyjadrila a na moje otázky nereagovala.
Informácie z policajných databáz
Kemény žije v rodinnom dome v dedine na Záhorí. Pri domovej prehliadke tam našli zápisnice o výsluchu svedkov z prípadu. „Nebol v procesnom postavení, ktoré by odôvodňovalo ho mať túto listinu,“ vyjadrila sa prokurátorka.
Našli tam aj diplomatický pas, ktorý bol falošný. „Z Ministerstva zahraničných vecí bolo zistené, že držiteľ preukazu nie je evidovaný ako člen personálu diplomatickej misie cudzieho štátu akreditovanej pre Slovenskú republiku, a teda na území Slovenskej republiky nepožíva výsady a imunity,“ skonštatovala prokurátorka.
Pri prehliadke Keményho auta okrem spomínaných zbraní našli aj zaujímavý dokument. „Bola zaistená aj evidenčná karta vozidla EVČ:BB-247EB, z ktorej je zrejmé, že ide o výsledok takzvanej lustrácie v evidenciách polície, s dátumom vytlačenia 12.8.2014 o 09:56, pracovisko Národná protikorupčná jednotka Bratislava (NPKJB),“ uviedla prokurátorka. Podľa mojich zistení ide o čierne combi Audi A 6.
Lustráciu v databáze s najväčšou pravdepodobnosťou musel vykonať policajt, mohol však aj niekomu poskytnúť svoje prihlasovacie údaje do policajnej databázy. Mal by sa tým tak zaoberať odbor kontroly policajného prezídia, v prípade podozrenia na trestný čin inšpekcia.
Na tlačovom oddelí ministerstva vnútra nevedeli odpovedať, či z Národnej kriminálnej agentúry dali v tejto veci podnet na ministerskú inšpekciu. Na otázku ako vec riešil vyšetrovateľ, z policajného prezídia neodpovedali.
Podvod s DPH
- Podľa vyšetrovateľa sa Dušan Kemény v presne nezistenom období začiatkom roka 2010 spolčil s ďalšími osobami za účelom skrátenia DPH ako aj neoprávneného uplatňovania nárokov na vrátenie DPH.
- Išlo o obchody s fiktívnym tovarom ako exkluzívne ortopedické anatomicky tvarované dvojvrstvové matrace, prepravné obaly na matrace, pracovná obuv a reklamné banery .
- Hlavní predstavitelia skupiny z pozadia riadili vybrané obchodné spoločnosti za účelom deklarácie zdaniteľných fiktívnych obchodov medzi týmito spoločnosťami s cieľom neoprávneného uplatňovania nárokov na vrátenie DPH, ako aj skrátenia dane.
- Do spoločností boli dosadené „biele kone“.
- Operovali najmä v okolí Nitry, Myjavy a Bratislavy.
- Firmy vystavovali fiktívne účtovné doklady a podávali daňové priznania k DPH, pričom obchody sa neuskutočnili a na daňovom úrade si zabezpečovali priechodnosť vyplatenia vratiek.
- Celkovo si obvinení neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie DPH vo výške 602 673 ,19 eur a skrátili daň vo výške 1 577 eur pričom z uplatneného nároku im bolo vyplatených len 69 999,99 eur.
„Predmetná trestná vec bola vyšetrovateľom skončená v októbri2017 návrhom na podanie obžaloby voči piatim obvineným osobám,“ povedal hovorca policajného prezídia Martin Wäldl.
Jeden z obvinených však vlani v decembri, štyri dni pred Vianocami zomrel. Vyplýva to z uznesenia prokuratúry, ktoré mám k dispozícii. Aktuálne tak čelia obvineniu štyri osoby vrátane Keményho.
Hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová pre môj blog uviedla, že „prokurátorka v súčasnosti píše obžalobu.“
Zaplatené aj kriminálne spravodajstvo
Spolu s Keménym je v prípade obvinený aj ďalší zaujímavý muž – Róbert G. Ide o bývalého policajta, ktorý pôsobil aj v odbore kriminálneho spravodajstva. Tento policajný útvar sa stal známy vďaka kauze bytovej a pozemkovej mafii a Jozefovi Dragovi, ktorý v Odbore zvláštnych policajných činností (OZOČ) pôsobil pod menom Jozef Kovačovič. Po škandále ho museli premenovať na Odbor špecializovaných služieb.
Róbert G. najskôr pôsobil ako „obyčajný policajt“ na jednom okresnom riaditeľstve v Bratislave, neskôr v protidrogovom útvare, v roku 1999 oficiálne z policajného zboru odišiel a pod iným menom začal pôsobiť v odbore kriminálneho spravodajstva.
Pri domovej prehliadke sa u neho našli dokumenty, ktoré potvrdzujú pôsobenie v tajnom policajnom odbore.
Prax je totiž taká, že pri preradení „obyčajného“ policajta na odbor kriminálneho spravodajstva, si najskôr „obyčajný“ policajt podá oficiálnu žiadosť na odchod do civilu a potom ho v databáze zaevidujú nanovo pod legendou - takzvaným krycím menom.
Tento muž je oficiálne je podnikateľ. Od januára 2015 do decembra 2016 bol predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti, ktorá sa venuje predaju a servisu automobilov. S podnikateľskými aktivitami začal ešte v apríli 2004. V minulosti pôsobil v troch spoločnostiach s ručením obmedzeným.
V období od apríla 2011 do januára 2012 je jeho meno uvedené vo firme, kde od januára 2012 až do júla 2014 pôsobil aj Dušan Kemény.
Kemény bol stíhaný až do februára 2016 vo väzbe. Spoza mreží ho prepustili a nariadili mu probačný dohľad, zákaz vycestovať a povinnosť oznámiť každú zmenu pobytu. V marci 2016 o tom písala reportérka portálu Aktuality.sk Annamária Dömeová.
Nitriansky súd podľa vyjadrenia hovorcu Mária Pivarčiho o Keményho prípade Keményho po prepustení z väzby a nariadení probačného dohľadu už nerozhodoval.
Hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak, na moju otázku z 8. marca, či Okresný súd Bratislava 4 ešte stále vykonáva probačný dohľad, nereagoval.
Nech sa nestará, lebo jej už nič nepomôže
O prípade som písala pre web Aktuálne.sk , články z decembra 2015 si môžete prečítať tu a tu.
Po zverejnení týchto textov, sa ľudia, ktorí poznajú Keményho na jednej spoločenskej udalosti, pýtali mojich známych, že „prečo sa do témy starám a o čo mi ide“. Boli im aj doručené e-maily, „aby mi dohovorili a prestala som sa starať do vecí, lebo mi už nikto nepomôže....“
Keményho advokáta som sa vtedy pýtala, či je možné, aby som sa z jeho klientom stretla. Odpoveď bola, že sa nechce vyjadrovať.
Neskôr som sa s Keménym pokúšala skontaktovať cez jeho syna, ktorý má právnické vzdelanie a krátky čas bol policajtom. Na moju žiadosť nereagoval.
Pokračovanie o prípade Dušana Keményho si budete môcť prečítať čoskoro v ďalšom článku na mojom blogu.
