Čas čítania textu: 4 minúty
KONTEXT: Policajti z protimafiánskeho útvaru na policajnom prezídiu urobili z Antona Cvešpera chráneného svedka v prípade mafiánskych vrážd a únosu. Ukázalo sa však, že klamal a súd po rokoch Mariána Gaála Patrika Vidašiča, ktorých na elitnom útvare považujú za členov skupiny takáčovcov oslobodil. Anton Cvešper v rámci programu ochrany svedkov dostal novú identitu a v Českej republike rozbehol podnikanie. Okrem toho bol však právoplatne odsúdený.
Koncom januára 2005 policajti zadržali Antona Cvešpera a ďalších mužov (bratov Chlpíkovcov) pre únos čínskeho podnikateľa. Obvinili ich z trestného činu brania rukojemníka. Anton Cvešper sa rozhodol pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Vypovedal, že v Košiciach spolu s kumpánmi prezlečení do policajných uniforiem naložili čínskeho podnikateľa do auta a od jeho manželky žiadali výkupné. Keď v rádiu počuli, že na cestách v okolí Košíc prebieha policajná akcia, muža vyložili na železničnej stanici v Nálepkove (okres Gelnica). Išli pešo cez les a následne ich zadržali policajti. Anton Cvešper priznal svoj podiel na tomto skutku a svoje konanie oľutoval.
Mafiánske vraždy
Začal vypovedať aj o tom, ako pre údajných takáčovcov sledoval dvoch mužov. Petra Havasiho zo skupiny sýkorovcov a Karola Patasyho, ktorého spájali zo skupinou piťovcov. Informácie o ich pohybe poskytoval Mariánovi Gaálovi a Patrikovi Vadišičov, aby vedeli ustáliť miesta pobytu dotyčných.
Petra Havasiho zastrelili 6. júna 2004 na kruhovom objazde na bratislavskom Prístavnom moste v aute Porsche Cayenne. Vražedné výstrely sa ozvali zo strieborného Audi A6, keď Porsche zastavilo na značke Stop. O život prišiel aj jeho ochrankár Gejza Vesprémyi.
Karola Patasyho staršieho zastrelili necelú polhodinu pred polnocou 12. januára 2005 pred domom v bratislavskej Petržalke na Krásnohorskej ulici, keď sa vracal do bytu k priateľke. Anton Cvešper mal po z miesta činu odviesť strelca a zabezpečiť likvidáciu zbrane. Samopal mal podľa dohody hodiť do rieky Dunaj, čo však neurobil, ale ho skryl v lese.
Všetky jeho protiprávne aktivity vraj mali byť akousi protislužbou za zníženie fiktívneho dlhu. Anton Cvešper policajtom ukázal aj vraždenú zbraň. V prípadoch vrážd ho nikdy neobvinili. Obvineniu čelil iba v kauze brania rukojemníka. Trestné stíhanie pre spoluprácu v zmylse Testného poriadku zastavili, pred súd sa tak za tento prípad nikdy nepostavil.
Na základe výpovedí Antona Cvešpera však na konci januára 2005 vyšetrovateľ obvinil Patrika Vidašiča a Mariána Gaála, ktorých na protimafiánskom útvare policajného prezídia, považovali za predstaviteľov zločineckej skupiny takáčovcov. Stíhaní boli vo väzbe od 1. februára 2005 do 9. novembra 2005.
Problémový svedok
Obžalovaných súd oslobodil. Z vykonaného dokazovania v prípade spomínaných vrážd Petra Havasiho a Karola Patasyho staršieho vyplynuli podľa súdu mimoriadne závažné skutočnosti. „Svedok Cvešper bol mimoriadne problémový človek, ktorý rád a sústavne vyvolával problémy, ktoré následne riešil najmä násilnou činnosťou. Jeho činnosti sa nedajú nazvať pololegálnymi, pretože boli za hranicou legálnosti,“ píše sa v rozsudku Krajského súdu Bratislava.
Podľa senátu skôr dôkazy skôr nasvedčovali, že sám a dobrovoľne spolupracoval s týmito skupinami a preto aj disponoval určitými informáciami z daného prostredia.
„Je taktiež zrejmé, že až v momente, keď mu hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo trestného stíhania, začal prezentovať tieto skutočnosti v takom svetle, aby zo seba urobil tzv. „chudáka“, ktorý bol iba zneužitý k páchaniu trestnej činnosti,“ skonštatoval senát v rozsudku.
Odvolací súd poukázal aj na skutočnosť, akým spôsobom svedok Anton Cvešper sa votrel do priazne iných, ktorých najskôr využíval a neskôr aj zneužíval. Senát zastával názor, že jeho verzie priebehu žalovaných skutkov, rozpory v jeho výpovediach, resp. výslovné nepravdy, ktoré sa preukázali najmä porovnávaním s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Znalecký posudok
Pozornosť upriamil aj na mimoriadne závažný dôkaz a to na znalecký posudok znalkyne psychologičky. „Jednoznačne z neho vyplýva, že svedok Cvešper má sklony k výbušnosti, k precitlivosti, ide u neho o jedinca egocentrického s vysokou tendenciou k exhibitívnosti a predvádzaniu, má však sklony k mudrovaniu, názory formuluje povrchne, zovšeobecňuje až sa vzďaľuje od reality a zveličuje, túži najmä po pozícii víťaza,“ citujú z posudku v rozsudku.
Najdôležitejšie pre posúdenie hodnovernosti svedeckých výpovedí svedka Cvešpera je však podľa súdu záver znalkyne,, že z hľadiska svojej priemernej intelektovej úrovne je síce schopný správne vnímať a reprodukovať, ale kvalita jeho kognitívno-percepčných schopností je výraznou mierou ovplyvnená jeho osobnou charakteristikou.“
„Ide najmä o povrchný, málo zodpovedný, netrpezlivý prístup k životu a ku všetkým aktivitám, o tendenciu unikať od reality k štylizovaným predstavám, o sklon k zveličovaniu, o subjektivistickú orientáciu v okolí. Všetky tieto uvedené charakteristiky spochybňujú osobnostnú spoľahlivosť daného jedinca, oslabujú jeho adaptačnú schopnosť a znižujú dôveryhodnosť jeho výpovedí,“ odvoláva sa senát na závery znalkyne.
Otázku posúdenia hodnovernosti výpovedí svedka Cvešpera uzatvoril tým, že s nie je možné vychádzať z jeho výpovedí, pretože ide o svedka nedôveryhodného, ktorého tvrdenia ani neboli podložené inými ďalšími vykonanými dôkazmi do takej miery, aby bolo možné vysloviť jednoznačný a ničím nespochybniteľný záver o vine obžalovaných.
Senát Krajského súde Bratislava v rozsudku však konštatoval, že výpoveď Antona Cvešpera stačila na obvinenie, nestačila však na odsúdenie a v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý správne aplikoval zásadu In dubio pro reo – Pochybnosti v prospech obžalovaného.
(Celý rozsudok si môžete prečítať tu.)
