Ak by ste poznali ľudí, ktorý sa pohybujú okolo mňa, zrejme by ste ich rozdelili na viac dobrých a viac zlých. Dobrí či zlí neexistujú. Nič viac, nič menej. Tým zlým sa snažím usilovne vyhýbať, no aj tak ich stretávam dennodenne. V práci, na ulici, v obchode so žrádlom pre domácich miláčikov. Tieto stretnutia však často končia hádkami, nemými výčitkami a úplne pokazeným dňom. Títo ľudia sú zvláštni, občas mi pripadajú ako pajkovia, ktorí prišli na tento svet s úmyslom robiť výlučne len to zlé. Kritizujú moju prácu (ktorú robím najlepšie, ako viem), zoberú mi všetku dobrú náladu, môj úsmev z tváre a za každú cenu mi chcú vnútiť môj názor (čo je však nemožné). A čím som staršia, tým viac ich stretávam (prečo???). Akoby ani nepoznali žiadnu pozitívnu vec. Všetko je zlé, šedé, nedá sa to, všetko sa kazí, prečo ja,...Mohla by som písať do rána. Ja mám tiež občas zlý deň, ale vždy viem nájsť niečo, čo ma drží nad vodou, čo mi nedovolí pripúšťať si zlé veci. Sú veci, ale i ľudia okolo mňa, ktorí ma rozosmejú, alebo aspoň zlepšia náladu. Pre mňa je to niečo prirodzené, raz som hore, raz dole, ale nikdy nie sama. VŽDY je aspoň malý plamienok nádeje, ktorý mi povie, že všetko bude fajn.
Nechcem písať negatívne, všetko má aj druhú stranu mince. Mne pobyt na tejto zemeguli spríjemňujú ľudia, ktorých mám rada. Priatelia, rodina, spolužiaci, lásky, ľudia, ktorí sú tu pre mňa, keď padnem kamsi dole. Viem, že nemusím menovať, oni sa v týchto riadkoch nájdu. Vedia, čo si o nich myslím i to, čo som schopná pre nich urobiť. A toto, je to, čo má človeka robiť šťastným. Možno teraz vyzerám ako ideálny človek, ale nie som. Ani zďaleka. Viem byť zlá, ak ma niekto, komu verím, podrazí. Od ,,mojich ľudí" čakám veľa, ale oni vedia. Som škorpión a táto charakterová vlastnosť na mňa sedí ako ,,riť na šerbeľ". Odpúšťam ťažko, ale nechcem to meniť. Som dobrovoľne tvrdohlavá.
Ako ukončiť môj dnešný výplod myšlienok? Ľudia, usmievajte sa, myslite pozitívne a snažte sa byť lepšími!!!
