Som človek, ktorý miluje svojich priateľov, rada relaxujem a pritom ma baví môj hektický život...Som škorpión, a to typický a som na to hrdá...Snažím sa robiť veci dôsledne...Mám rada slnko,festival Pohoda a som šťastná, že život ma má rád... Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Každodenné veci, Názory, Súkromné, Nezaradené
Poznáte to, motýliky v brušku, podlamovanie kolien, nevysvetliteľná radosť a večne dobrá nálada. Všetko, čo je nové, je krásne. Každá minúta vychutnaná naplno, slnko v duši a úsmev na perách. Láska. Zabudne na zlé, hory prenáša a ani sa nenazdáme, a zrazu príde kažodenná rutina, všetko sa deje automaticky a slovo "ľúbim" hovoríme tak samozrejme, akokeby to bola tá najnormálnejšia vec na svete. Ale nie je.
Aj keď skončili voľby a ja som kvôli nim prehrala fľašu fernetu. Asi som verila v niečo nadpozemské. Napriektomu, verím v to aj na ďalej. Verím, že ľudia majú svoju pravdu, aj keď ju občas nechcem počúvať. Verím v lásku, priateľstvo, verím svojej rodine, hoci občas sklame. Stále mám dôvod veriť. Lebo vždy je niečo. Niečo, čo ma prinúti zmeniť svoj názor.
Mám mizerné obdobie. Slovo neviem sa v mojich odpovediach objavuje až príliš často. Vlastne stále. Moju hlavu napadli démoni pochybnosti, nútia ma rozmýšľať o živote, ktorý vediem, o pocitoch, ktoré cítim k ľuďom, na ktorých mi záleží viac, ako na sebe...
Je priam neuveriteľné, ako sa človeku zo dňa deň niečo mení...Povaha, pohľad na svet, nálada, a milión iných vecí. Nedá mi nepochváliť sa po toľkých článkoch, že som sa úspešne stala ďalšou trafenou vodičkou na našich ohromne bezpečných cestách. A dokonca na prvýkrát, aj keď som vraj ohrozila nejakého cyklistu...Možno mi to ešte stále nedochádza, som síce rada, že to mám za sebou, ale pocit úľavy je stále ešte niekde ďaleko. Mala by som mať aj všetky skúšky za sebou, len neviem, či aj úspešne, pretože sa niektorí profesori nejako nevedia odhodlať k opravovaniu písomiek...
