Nie som naivná, aj keď naivita je všade okolo mňa. Žijem realitou, aj keď občas uletím ďaleko do budúcna. Zistila som, že teraz nedokážem riešiť to, čo bude. Kedysi som mala pocit, že to dokážem zmeniť, teraz však nie. Som tu a nech chcem akokoľvek veľmi, nebudem tam. Príliš som sa zaoberala svojimi myšlienkami, a prišla som na to, že to nikam neviedlo. Že veci (síce nie všetky), sa vedia vyriešiť aj samé. Fakt. Úplne bez mojej pomoci. Aj keď je tu stále tá prekliata neistota, čo bude.
Ale teraz na to kašlem. Kašlem na všetko, čo ma zneisťuje, divné myšienky púšťam von z hlavy, a neriešim. A ako mi je dobre. Mám svoj svet. A tam všetko funguje. Mám pred sebou pár snov, ktoré si splním, aj keby čo bolo. Ale čo sa týka vzťahov a kamarátstiev, bez tých to nejde. Možno si niektoré nepripúšťam, iné púšťam z hlavy, ale takto mi je dobre.
Vychutnávam si to a stále verím...
