To, čo sa dialo v poslednej tretine piateho finálového zápasu Slovanu Bratislava a HC Košice sa nedá nazvať ináč ako barbarstvo. Absolútny deficit slušnosti a duševná nevyrovnanosť boli príznačné pre veľkú časť hráčov i divákov domáceho mužstva. Priemerný a v celku vyrovnaný hokej prvej časti hry vystriedal rýchly, energický a napínavý súboj v prostrednej tretine. Napriek zábleskom pekných akcií, najmä zo strany Košičanov, z ktorých sa tri skončili gólom, nemôžme tretiu tretinu zápasu označiť inak ako hnusné ukončenie relatívne pekného hokejového predstavenia.
Jednou z elementárnych vlastností každého hráča by malo byť aj umenie uniesť prehru. To, žiaľ, mnohým slovanistom citeľne chýba. Ako inak môžme nazvať dve 10 minútové tresty a jeden 10+ DKZ v rozmedzí 54 - 56 minúty? Uram, Kapuš, Lažo - všetko skúsení borci, žiadni mladíci. Všetko tresty za nešportové správanie súvisiace s tzv. "papuľovaním", zbytočným diskutovaním s rozhodcom, pýtaním si faulov tam, kde vôbec neboli. Belasí orli prestávajú byť úfonmi chránení a niekto si evidentne nato nemôže zvyknúť. Myslí si azda niekto, že by si dovolil rozhodca pískať tendenčne v prospech Košíc v zápase, keď sa Slovan už hotoval oslavovať titul?
Iskrenie z hracej plochy sa zákonite prenáša aj na tribúny. Mnoho rozbesnených belasých zverov spravili z ľadovej plochy doslova smetisko. Papierové kotúče, krepové stužky, ale aj rožok či horčica. To všetko museli chudáci malí chlapci zbierať, keď sa domáci fanúšikovia snažili neverbálne vyjadrovať svoje pocity. Takéto vyčíňanie je z časti zapríčinené chybami organizátorov. Do Steel arény sa s podobnými predmetmi nedostanete, po prípade košického diváka nefascinuje pohľad na zahádzaný ľad či už po oslave gólu alebo vyjadrením svojej nespokojnosti s čímkoľvek, ako je to bežné v Skalici a Bratislave. V Košiciach je, nanešťatie, v móde nemódne trúbenie.
V každom prípade ukázal zápas niekoľko faktov. Slovan nevládze, celé play off odohrané prakticky na tri päťky hráčov priveľmi vysililo. Rýchla korčuliarska hra Košíc môže po odstránení fatálnych a školiackych individuálnych chýb v obrane a miernom šťastí v koncovke na súperov platiť. Belasí nevedia prehrávať a cítia, že im ostalo príliš málo síl. Bratislavskí tiežfanúšikovia opäť dokázali svoju "kultúrnosť" a "vernosť" svojmu klubu, keďže odchádzali niekoľko minút pred skončením zápasu. Jedným z najväčších pozitív tejto série sú na naše pomery vynikajúce výkony rozhodcov, ktorí sú pre mňa až prekvapivo objektívni. V doterajších piatich zápasoch sa ani jeden tím na "ufónov" sťažovať nemohol, čo v našej lige nebýva zvykom.
Či na konci sa na konci série rozblčí vysoká pec alebo vzlietne belasí orol, nech vyhrá pekný hokej, zdravý rozum a ľadové plochy bez rýb, toaletných papierov a horčice.
