Sultán Amet-Chán sa narodil 25.10.1920 v dedinke Alupka na Kryme. Jeho otec pochádzal z Dagestanu, matka bola Tatárka, a syn sa odmala hlásil k hrdému národu krymských Tatárov. Ako mladý robil pomocníka kuriča v lokomotíve, no zároveň sa učil lietať v miestnom leteckom klube a ako 19 ročný sa zapísal do armády. Tu pokračoval v leteckom výcviku a na začiatku vojny bol pridelený k 4 IAP (stíhacej jednotke) v Odesse.
Prvú leteckú misiu absolvoval ako podporučík na staručkom dvojplošníku Polikarpov I-153 už v prvý deň vojny. Do konca roka 1941 absolvoval na tomto stroji celkovo 130 misií, hlavne v rámci pozemných náletov. Začiatkom roka 1942 sa jednotka prezbrojila na britské stíhačky Hurricane a práve na tomto stroji Sultán zaznamenal svoje prvé víťazstvo. Dňa 31.5.1942 zaútočil neďaleko Jaroslavli na nemecký bombardér Ju-88D. Nemecký pilot bol skúsený a veľmi dobre manévroval, Sultán však videl na súperovom stroji poškodenú guľometnú veži, a keď bez akéhokoľvek výsledku minul svoje náboje, vrazil krídlom svojho lietadla do trupu Junkersa. Lietadlá zakliesnené do seba chvíľu padali spolu, našťastie sa po chvíli Sultán uvoľnil a pristál na padáku. Nemecká posádka toľko šťastia nemala.
V lete 1942 sa Sultánovi podarilo viacero súbojov - v júli 1942 napr. zaznamenal v troch dňoch tri zostrely - Ju-88 a 2 stíhačky Me Bf-109. Koncom júla presedlala jednotka z britských stíhačiek na lietadlá Jak-1 a víťazstvá pokračovali. Avšak nielen víťazstvá. V septembri pri eskorte sovietskych bombardérov Pe-2 bol prekvapený nemeckou Me Bf-109 a po značných problémoch sa mu napokon podarilo dostať sa k vlastným delostreleckým batériám na východnom brehu Volgy. To už začínala bitka o Stalingrad, a tak keď v októbri 1942 mal na svojom konte 9 víťazstiev, bol so svojimi kolegami Borisovom a V.D. Lavrinenkom prevelený do novej jednotky - 9 GIAP (gardovej stíhacej jednotky) zloženej z letcov s 5 a viac zostrelmi.
Obr. 1 - Esá 9. stíhacej letky - Sultán Amet-Chán, Georgij Kuzmin, Ivan Borisov
9 GIAP velil veterán zo Španielska Lev Šesťakov, ktorý mal pod sebou také esá ako M.D. Baranova (24 zostrelov), V.D. Lavrinenka (35 + 11 zostrelov), A.V Aleljuchina (40 + 17 zostrelov) či P.J. Golovačeva (26 zostrelov). Sultán sa dostal do velenia III/9 GIAP, kde bol najskôr zástupcom veliteľa Korolieva a neskôr veliteľom letky žltonosých, kde lietal na lietadlách JAK-1 a Jak-7B a nad Stalingradom absolvoval 110 misií. Samotný Lev Šesťakov o ňom povedal : „...ako letec, dokonale ovládajúci svoj Jak-1, Amet-Chán nemá sebe rovných. Ako veliteľ je náročný k sebe i podriadeným...".
Obr. 2 - Kapitán Sultán Amet-Chán
V júli 1943 Sultán už ako kapitán v 286 IAD (stíhacej divízii) lietajúc na americkej stíhačke P-39 Airacobra zostrelil v oblasti Donbassu dve nepriateľské stíhačky neďaleko rieky Mius. Viedol 9 stíhačiek P-39 proti 18 lietadlám Junkers Ju-87 Stuka, ktoré chceli bombardovať postupujúce ruské vojská. Ruskí stíhači zostrelili 5 nepriateľských lietadiel bez vlastných strát a zmarili nemeckú misiu. Štyri dni po tejto akcii bol Amet-Chán ocenený svojou prvou Zlatou hviezdou Hrdinu ZSSR.
Obr. 3 - Lietadlo Sultána Amet-Chána - P-39 Airacobra
8. februára v oblasti Borislav zostrelil svoj siedmy He-111, čím sa stal rekordérom v zostreloch tohto typu lietadla - bombardéra veľmi dobre vyzbrojeného, so štyrmi streleckými vežami. Počas apríla a mája 1944 sa podieľal na ťažkých bojoch pri Sevastopole, kde zostrelil svoje prvé dva Focke-Wulf 190, patriace k SG 2 (Schlachtgeschwader).
Obr. 4 - Sovietske esá V. Lavrenikov, I. Borisov, A. Aleljuchin, A. Morozov, Sultán Amet-Chán a P. Golovačev pózujú pred kobrou
V novembri 1944 bola jeho jednotka prezbrojená na Lavočky La-7 a zaradená do 303 IAD pôsobiacej v Litve v rámci 3. bieloruského frontu. Na konci vojny bol Sultán Amet-Chán povýšený do hodnosti majora, s 603 misiami, 150 leteckými súbojmi, 30 vlastnými zostrelmi a 19 spoluúčasťami na ďalších zostreloch.
Obr. 5 - Lietadlo Sultána Amet-Chána Lavočkin La-7 v hangári v roku 1945
Bojoval v oblasti Brianska, Stalingradu, na juhozápade a juhu Ruska, v rámci 4 ukrajinského a 3 bieloruského frontu nad Baltikom, vo východnom Prusku, Poľsku a Nemecku. Dňa 25. apríla 1945 nad Berlínom dosiahol svoje posledné víťazstvo nad FW-190 a 29. júna 1945 bol dekorovaný druhou Zlatou hviezdou Hrdinu ZSSR.
Obr. 6 - Major Sultán Amet-Chán pred svojim lietadlom s kapitánom I. Borisovom (vľavo), 1945
Slávu hrdinu si však Sultán neužil. Nakoľko si Stalin zmyslel, že krymskí Tatári sa počas vojny správali k nemeckým okupantom priateľsky, rozhodol sa tento národ potrestať - presťahovaním na iné miesto ZSSR a gulagmi pre tisícky ľudí. Dve hviezdy Hrdinu ZSSR pomohli Sultánovi zachrániť časť svojej rodiny pred vysťahovaním, ale bratovi už nedokázal pomôcť - ten zahynul v jednom z gulagov. Spomienky z vojny, myšlienky na stratených priateľov a tragédia jeho rodiny i národa dopadla naň ťažko. Prestal byť hrdý na vyznamenania, tu a tam svoj žiaľ tíšil alkoholom. Po vojne uviedol vo svojich pamätiach : „...nič zaujímavé. Zahmlená myseľ a neprestávajúca streľba. Dobré počasie, zlé počasie. Dážď, slnko, dážď, slnko. Dážď - stál som pripravený v bunkri. Slnko - ...ďalší dvaja / traja kamaráti sa nevrátili..."
Obr. 7 - Animácia La-7 Sultána Amet-Chána
Po vojne mal učiť na škole, ale odmietol to. Stal sa testovacím pilotom vo Vedecko výskumnom inštitúte leteckých síl v Moskve. Napriek svojim úspechom a bojovým skúsenostiam bol ešte v roku 1957 iba plukovníkom, pričom jeho bojoví kolegovia už boli generálmi. V roku 1949 na lietadle Tu-2 úspešne vyskúšal prvé automatické dopĺňanie paliva za letu. Ako testovací pilot sa podieľal sa vývoji viac ako 100 typov lietadiel a nalietal 4.237 hodín. V roku 1952, 4. januára pilotoval prototyp novej ruskej riadenej strely KS-1 Kometa. Zahynul 1. februára 1971 počas skúšobného letu lietadla Tupolev Tu-16 pri skúškach nového motora i so svojou posádkou.
Obr. 8 - Posledné lietadlo Sultána Amet-Chána - Tupolev Tu-16
Sultán Amet-Chán je pochovaný na Novodevičovom cintoríne v Moskve. Jeho menom pomenovali vrch v Dagestane, ulice v Alupke, Volgograde, Žukovskom i Machačkale, ako i školy v Machačkale a Kaspijskom.
Obr. 9 - Jeden z pamätníkov Sultána Amet-Chána
Sultán bol dušou kolektívu, bol spoločenský a duchaplný. Amet-Chána, či Ametku, ako ho nazývali priatelia, dobre poznali v mnohých jednotkách, jeho meno sa stalo legendou. Keď prechádzal z jedného typu lietadla na iný, zvykol vravievať : „...prestupujeme zo somára na žrebca...". Jeho spolubojovníci vravievali : „...pluk bez Ameta-Chána je ako svadba bez hudby...". Bol nevysokého rastu, trochu prihrbený, územčistý. Rád hral šachy, dámu či domino. Pred každým letom bol nervózny ako pes. Fľakatý v tvári, napätý, čakajúc na signálnu svetlicu. Keď však sadol do stíhačky, bol presný. Presný, nekompromisný, rozhodný. Letecké eso, ktoré ostalo v pamäti ako čestný, správny chlap a dobrý kamarát. Sultán Amet-Chán.
Zdroje : Internet, publikácie Osprey Publishing
