Vo februári 2010, v rámci svojej snahy presvedčiť svojich voličov, že aj niečo robí, vyhlásil Róbertko po „kontrole" na Ministerstve práce toto : „...Dnes je na Slovensku štandardný Zákonník práce a je preukázané, že tento Zákonník práce nemal žiadny negatívny vplyv na zamestnanosť, na podnikateľský sektor, naopak priniesol podstatne väčšiu istotu pre zamestnancov". Neviem, čo v Róbertkovom chápaní znamená „preukázané", ale pokiaľ je len jeden človek, ktorý takýto pocit nemá, a preukázanosť nie je na úrovni exaktného dôkazu, tak jednoducho preukázanosť neplatí. Beriem - možno sú na Súmračnej tlupy primátov, ktoré majú akreditáciu a náležité certifikáty pre oblasť preukazovania, ale pokiaľ tieto akreditácie a certifikáty platia len v útrobách Súmračnej, tak o tom, že je niečo preukázané, môže rozprávať iba hlupák.
V marci 2010 na tlačovke venovanej SDKÚ Róbertko tvrdil: „...my vám dnes chceme predložiť opäť samozrejme profesionálne s dokladmi so všetkým ďalší príklad do neba volajúceho zlodejstva tejto politickej strany, ale pred tým mi dovoľte krátku charakteristiku tohto politického zoskupenia. Po prvé sa pýtam, čo je to za stranu, ktorá sa tvári že je pravicovou alternatívou, keď perie špinavé peniaze..." Pranie peňazí je pravdepodobne (...nie som právnik, ale strojár...) trestný čin. Či sa takýto čin naplnil, rozhoduje súd. Súd takto doposiaľ nerozhodol. A ten, kto mal pri vyšetrovaní napomôcť, a to boli švajčiarske orgány, síce spomenuli vyšetrovanie prania peňazí, ale nie z SDKÚ, ale od Róberkovho politického kumpána. Ničmenej pokiaľ súd nerozhodol, že SDKÚ prala špinavé peniaze, tak o takomto praní rozpráva iba hlupák.
Na tej istej tlačovke v marci 2010 Róbertko pokračoval : „...nás zaráža niečo iné, že pani Radičová a SDKÚ ukradli slogan komunistickej strane Čiech a Moravy..." Krádež je pravdepodobne (...nie som právnik, ale strojár...) trestný čin. Či sa takýto čin naplnil, rozhoduje súd. Súd takto doposiaľ nerozhodol. A zdá sa, že ani nerozhodne, lebo doktor práv Róbertko zrejme nie celkom rozumie tomu, čo je to priemyselné vlastníctvo či ochranná známka. A pokiaľ svoje slová pár minút vopred uviedol s „...chceme predložiť opäť samozrejme profesionálne...", tak to bola vskutku profesionalita hodná Róbertka. Ničmenej - niečo, čo evidentne krádežou nie je, krádežou dokáže nazvať iba hlupák.
Sumár? Iba hlupák tvrdí, že sa niečo preukázalo, keď sa nepreukázalo. Iba hlupák tvrdí, že sa niečo pralo, keď sa nepralo. Iba hlupák tvrdí, že sa niečo ukradlo, keď sa v skutočnosti neukradlo. Ak autorom všetkých troch výrokov je Róbertko, je ho podľa môjho názoru logicky nutné považovať za hlupáka. Žiaľ, nemá zmysel zamýšľať sa nad tým, prečo pôsobí ako hlupák. Možno pocit malosti v detstve, menejcennosti v puberte, dlhoročná zakomplexovanosť, odfláknutá výchova, patologická túžba vládnuť za každú cenu, ten príjemný pocit v slabinách tvárou v tvár kamerám a voličom, ale i ten strach, že chlapec príde o svoju hračku (pardón, nie hračku..., funkciu)... Nemá zmysel to riešiť, lebo to, že pôsobí ako hlupák, ešte nie je to najhoršie.
V marci 2010 Róbertko verejne navrhol svojim červeným bratom v Čechách : „...slovenskému exministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi zakážte vstup do krajiny..." V našej krajine sme mali 40 rokov červenú bandu, ktorá ľuďom bránila vo voľnom pohybe. 20 rokov po páde komunistického režimu tu opäť máme človeka, ktorý verejne vyzýva na obmedzenie slobody. Nie som právnik, ale som toho názoru, že ústava, charta ľudských práv a slobôd i iné dokumenty dosť jasne popisujú, že takáto výzva je neprípustná. Napriek tomu ju Róbertko vyriekol, a preto je podľa môjho názoru možné povedať nielen to, že pôsobí ako hlupák. Vyznieva ako spoločensky nebezpečný hlupák.
Ono totiž na začiatku môže byť túžba brániť ľuďom vo voľnom pohybe. Potom príde chuť obohnať krajinu ostnatým drôtom. A následne zatváranie a streľba do chrbtov tých, ktorí by chceli krajinu opustiť - to sme už raz predsa zažili. A samozrejme - usilovne sledovať, špicľovať a donášať na všetkých a na všetko. Že to u nás nehrozí? V marci 2010 vyhlásil Róbertko na tlačovke na adresu SDKÚ nasledovné : „...keby ste chceli, tak vám môžem ukázať fotografie domov na Cypre, ktoré navštevujú poslanci SDKÚ, rovnako vám vieme dať zoznam cestujúcich na pravidelnej linke do tejto krajiny...". Tak v ktorej etape budovania totalitného štátu sme? Uplynulo 50 rokov od chvíle, keď po bytoch našich občanov chodili po nociach chlapi v dlhých kožených kabátoch. Mnohých, ktorých odvliekli, už nažive nikto nevidel. Pred pár týždňami chodili po večeroch do bytov šoférov podobní. Síce nevraždili, ale princíp je ten istý - tí terajší len chceli pokutovať, trestať, zastrašovať. Takže kam to smerujeme? V decembri 2007 pri svojej snahe kriminalizovať svojich politických sokov Róbertko povedal : „...jediné šťastie týchto pánov, ktorí sa dnes hrajú na morálnych alibistov, je, že u nás nefunguje dobre právny systém. Môžu byť radi, že sa nik nehrabe v ich minulosti a nesedia vo väzení..." Aký je rozdiel medzi týmto výrokom a výrokom napr. : „...môžu byť radi, že sme ich ešte nepostrieľali..."? Vzhľadom na dobu troch rokov, počas ktorých sa nikto nehrabal v minulosti a tým pádom ani nič uväznenia hodného nenašiel, ide principiálne o rovnakú zvrátenosť, ktorej autorom môže byť naozaj iba vypatlaná hlava. Hlava, ktorá si asi skutočne myslí, že ľudia nechcú slobodu a vystačia si so sociálnymi dávkami. V máji 2010 už chce Róbertko občanov krajiny zbavovať proti ich vôli štátneho občianstva. Čo bude nasledovať po občianstve? Sloboda? Rozumná budúcnosť?
Všetky uvedené zvrátenosti majú jedného autora. Boľševik, ktorý aby odvrátil pozornosť od emisií, násteniek, predražených tendrov a neuveriteľného zadlžovania, radšej útočí... Ten strach z jeho reakcií je cítiť. Strach, nenávisť a agresivita. Žije v akejsi virtuálnej realite, kde jeho vlastné sny, predstavy a chtíče sa v tej jeho tupej červenej hlave menia na pofidérnu realitu, ktorou nás „obšťastňuje" (viď. jeho slová z decembra 2009 : „...Ak by som nebol v politike, tak rok 2009 by som pri sledovaní médií a z vyjadrení opozície musel vnímať iba ako rok nástenkového tendra a emisií. Ako keby sme v tom istom roku nevyriešili finančnú krízu..."). Výroky zachádzajúce až tak ďaleko, že i slovenské médiá verejne o ňom píšu, že klame. Skrátka - vyznieva ako spoločensky nebezpečný hlupák.
Dalo by sa čo to následne popísať o národe, ktorý si do svojho čela volí hlupáka. Ktorý mu v podobe svojich 40% aktérov bezbreho dôveruje. Takýto národ môže byť iba taký, akým je jeho vodca. Ale o tom azda nabudúce. O inom som chcel.
Róbertko vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako právnik sa v ostatných troch mesiacoch blysol názormi na preukázanie (nepreukázaného), pranie špinavých peňazí (...nepranie...), kradnutie (...nekradnutého), predviedol nám svoje znalosti o priemyselnom vlastníctve, názory na občiansku slobodu, znalosť ústavy... Skrátka - Róbertko nám v plnej nahote predviedol, aká je jeho skutočná právnická úroveň. A teraz z toho rezultujú len dva varianty. Alebo Róbertko je excelentná ukážka nepochopiteľne náhodilej právnej neschopnosti, nevedomosti a mantáctva, alebo je Róbertko štandardným etalónom právneho vzdelania realizovaného Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Ktorý z týchto dvoch variantov je správny, ukáže najbližší čas.
Ak sa predstavitelia Právnickej fakulty Univerzity Komenského voči jeho prejavom ohradia a nám, občanom SR sa ospravedlnia za to, že takýto právnický zmetok úspešne absolvoval ich školu, potom je chyba na Róbertkovi a jeho diletantizmus je výsledkom pračudesných náhodilých javov.
Ak sa Právnická fakulta Univerzity Komenského neozve, Róbertko je jej štandardný produkt, a v takom prípade je táto škola podľa môjho názoru bez úrovne, bez akejkoľvek hodnoty a úplne zbytočná. Presne ako jej topoľčiansky absolvent.
