V novembri 2017 Fico nastúpil na nočnú smenu ako robotník. Urobil tak so slovami : „...Berte to ako prejav najhlbšej solidarity voči ľuďom, ktorí pracujú v noci. Ako jednoduchý prejav solidarity...“ Ono to nebolo celkom tak. O tých ľudí na nočnej totiž vôbec nešlo. Išlo o podporu navyšovania nočných príplatkov proletariátu, ktorý si bolo treba priebežne korumpovať v rámci triedneho boja proti kapitalistickým vykorisťovateľom.
Že nešlo o ľudí, svedčilo všetko, čo sa na tej nočnej dialo. A čo dokázali neschopní a servilní novinári usmerňovaní analstepperom Tomášom svojimi stupídnymi otázkami mnohonásobne zosilniť. Ostatne otázky ako „...a nie ste unavený, pán premiér?...“, „...ako sa cítite, pán premiér?...“, „...čo budete po nočnej robiť, pán premiér?...“ sú toho jasným dôkazom. Rovnako ako chválenie sa o urobení 497 zvarkov, o potrebe dvíhať ľuďom práce mzdu, o spoločných fotečkách, o nutnosti kydať na zamestnávateľov, napr. jeho výrok z rána: „...Držím všetkým ľudom palce, pretože viem, že odpor niektorých podnikateľov na Slovensku voči nočným príplatkom bude obrovský. Držím však palce a verím, že návrh v parlamente nakoniec prejde...“ Tieto aktivity boli vyvrcholením jeho sprostých útokov na podnikateľov a huckanie proletariátu, ako napr. 5 mesiacov pred jeho nočnou v jeho slovách: „... Prečo má robotník v Bratislave vo firme, ktorá má najvyššiu kvalitu, vysokú mieru produktivity možno o polovicu až dve tretiny nižší plat ako robotník v tej istej firme 200 km smerom na západ?...“
Ak by tam bol aspoň jeden normálny novinár, iste by sa spýtal, čo Fico robí na pozícii premiéra, ak nechápe, prečo majú Rakúšania 3x vyššie platy. Fico to totiž naozaj nechápal, viď jeho otázka z decembra 2016: „...toto nech mi niekto vysvetlí, prečo robotník v bratislavskom Volkswagene zarába tri krát menej ako taký istý pracovník o 300 kilometrov na západ?...“ Normálny novinár tam nebol, a táto otázka na kompetentnosť boľševického tĺka nepadla, zato my sme vedeli že v čele štátu máme hlupáka nechápajúceho jednoduché súvislosti.
Žiaľ, nepadlo tam aj dačo iné. Totiž v novembri 2017 vo firme, kde si Fico robil PR na zvarkoch, bola mzda 70€ za nočnú smenu. Čo znamená, že mesačne pracovník zarobil 1.200€ až 1.430€, podľa počtu nočných smien. Neviem, aký presný plat mal v tej dobe zvárač zvarkov, iste minimálne okolo 1.000€, a Ficovou snahou bolo tento plat zdvihnúť. A ja si dovolím malé porovnanie :
Na to, aby nejaký Fico zváral zvarky, potreboval zaškolenie po dobu 40 minút, po ktorej plnil normu na 76%. A za prácu zvládnuteľnú po 40 minútovom zaškolení mohol pracovník dostať plat min. 1.000€
V tom roku bola priemerná mzda zdravotnej sestry v súkromnej nemocnici 780€ a priemerná mzda zdravotnej sestry v najlepšie platiacej štátnej nemocnici 1.100€
Takže porovnanie :
40 minútové zaškolenie na zvarkoch – min. 1.000€
4 roky štúdia a následné štúdium a prax – okolo 1.000€
Alebo porovnanie v prípade pochybenia a zodpovednosti:
Poškodenie zvarku, škoda okolo 2 – 3 eurá, mzda min. 1.000€
Ohrozenie zdravia, hrozba spôsobenia úmrtia, mzda okolo 1.000€
Neviem ako toto nazývajú sociálni demokrati, ja toto nazývam devalváciou zodpovednosti. Ak na svoj výkon mám študovať celé roky, a zodpovednosť je na mojej strane na úrovni ceny ľudského života, tak by mala byť moja mzda násobne vyššia ako mzda nejakého pingla zaškoleného za 40 minút. Toto samozrejme pre Fica nikdy neplatilo, lebo ten sa opakovane vyjadroval neúctivo voči čomukoľvek, čo nepáchlo strojnými emulziami. Verný proletárskej výchove evidentne neakceptoval, že v spoločnosti sú ľudia, ktorí tvoria hodnoty, a iní ľudia, ktorí iba robia a ich podiel na hodnotách je mizivý. Pre neho 8 hodín neurochirurga bolo ako 8 hodín krajčírky. A preto jeho priorita bola jasná – pomáhať jedným, hoc aj na úkor druhých.
Hovorí sa tomu rast minimálnej mzdy. Ten rástol tak, že už po pár rokoch predbehol tabuľkové platy mnohých profesií vo verejnej správe. A čo horšie – mzda išla nahor tým, ktorí boli na úplnom chvoste tvorby hodnôt, zato ale boli na čele jeho voličskej základne. Ľudia nevzdelaní, málo zruční, neschopní a pod. A tak si Fico korumpoval pomocných robotníkov a profesie tam kdesi na chvoste, a na rast platov pre napr. CNC frézárov či zručných zváračov nemuselo zostať. Ostatne graf rastu minimálnej a priemernej mzdy hovorí jasne, pričom Fico bol pri moci v 2006 – 2010, 2012 – 2016 a 2016 – 2020. To bol výsledok kolaborovania s odborármi a robenie ramien, aký je Fico pašák pri raste minimálnej mzdy, ako on tlačí na vykorisťovateľov a pod. Aby rovnako rástla mzda tých, ktorých platil štát, napr. zdravotné sestry či učitelia, tam už odvaha nebola.
Smutné pritom je, že ani tým ľuďom s minimálnymi platmi moc nepomohol, keďže to blbé tlačenie na rast minimálky najskôr zničilo na Slovensku odevný priemysel, následne výrobu káblových zväzkov, a v ohrození vďaka hranolovi boli aj ďalšie odvetvia. Skrátka, aby si Fico robil dobré meno u toho najmenej šikovného proletariátu, zničil strednú triedu, dodrbal možný rast životnej úrovne učiteľom, lekárom, technológom, vodičom, obchodníkom...
Na druhej strane takéto správanie sa bolo logické a evidentne to má pôvod v rodine a výchove. Už počas nočnej smeny Fico tvrdil, ako jeho otec čoby proletár pracoval v Mieri Topoľčany. Ono nebol veľký problém zistiť, že táto firma bola jeden veľký socialistický bordel, ktorý len čo narazil na reálnu konkurenciu, kľakol. Po rokoch trápenia sa firma v roku 1999 dostala na tretinu svojej výkonnosti a šla do konkurzu. Nuž, ako v tej dobe zdroj jednej z veriteľských bánk povedal: „...tí by padli aj bez konkurzu...“. Áno, neschopnosť, lenivosť a flákanie sa dá dlhšie udržať len ak súdruhovia sponzorujú, ak to ale skončí, je koniec. Úsmevné na tom býva, že najviac naštvatí sú následne proletári, večne presvedčení o svojej dejinnej úlohe.
A tak sa nemožno diviť, že mladý hranol vyrastal v ideologicky nenávistnom prostredí, kde sa evidentne huckalo voči neproletárom každý deň. Musela to byť ťažká doba, keď aj po 30-tich rokoch je chudák schopný kydať na kaviarenských povaľačov, vo svojej bezbrehej tuposti nechápajúc že opakom kaviarenských povaľačov sú ožrani odchovaní dedinskými krčmami. A presne z takéhoto prostredia sa zakomplexovaný chudák plný nenávisti vykotil, nenávidiac všetko ostatné a zároveň sa zúfalo snažiac vymaniť sa z tej hrušovianskej stoky, ktorá ho vyplavila.
A aby sa stade vymotal, aj sa chudál dosť nadrel. Zapálený zväzáčik, trápny rusofilko, a na záver prvej etapy plnenia si sna odhodlaný komunista a držiteľ diplomu. Výkon ako hrom. Čo tam po tom, že bol na smiech, že bol trápny, že v očiach mnohých vzbudzoval hnus? Nevadilo, on mal sen. A ambíciu driapať sa vyššie. A keďže druhou etapou bolo dostať sa do vysnívanej elitnej spoločnosti vysokých súdruhov a parádnych pozícií, napomohol vzťah s nomenklatúrnou cicuškou. A tak teraz, už dobre zahniezdený, v spolku elít a nielen tam, konečne si mohol začal plniť svoj sen. Mať funkciu.
Svojim spôsobom jedno, akú funkciu, len aby bolo čo najvyššia. Predseda strany, predseda vlády, predseda ústavného súdu, prezident, admirál galaxie, čokoľvek, lebo zakomplexovaného sedliaka hodnotiaceho svet očami triedneho boja mohla uspokojiť iba funkcia a to čo funkcia prináša. Nuž..., teda, pre niekoho je funkcia prostriedkom na to, aby niečo dokázal či vytvoril. Pre Fica nie. Pre Fica bola funkcia nie prostriedkom, ale cieľom. Cieľom byť na výslní, mať 3x denne tlačovky, chodiť sa pretŕčať na dedinské hriská pred chrochtajúce dôchodkyne, budiť dojem dôležitého, a ako sa následne ukázalo, plniť tri hlavné prejavy svojej funkčnej dôležitosti – nosiť na ruke drahé hodinky, pelešiť sa s kdejakými cuchtami a so svojimi kumpánmi rozdrbať krajinu. A vnútorne sa opájať mocou. Ako taký kardinál Richelieu.
V románe Traja muškatieri je spomenutý list, napísaný a podpísaný kardinálom Richelieu v znení „...všetko, čo držiteľ tohto listu vykonal a vykoná, činí na môj príkaz a pre dobro Francúzska...“. Bianko šek na čokoľvek. Presne ako bianko šek vystavil Fico smeráckemu gaunerovi Kočnerovi, viď Kočnerove slová: „...Ja som kedysi povedal Robovi jednu vec z očí do očí, takto ako tebe, keď sme spolu sedeli a keď som urobil to, čo som urobil, aby vyhrali voľby: Pokiaľ táto vláda bude vládnuť, chcem mať svätý pokoj, nechcem, aby sa do mňa nejaký k…t navážal, či to bude policajt, daňový úrad, alebo prokuratúra. A on mi hovorí: Budeš ho mať. A ja mu hovorím: Keď nie, ty nebudeš premiér. A on hovorí: Ja to viem. No, vybavená vec a takto to je...“ A keďže Kočner nebol jediný s takýmto bianko šekom, dnes môžeme konštatovať, že tu bolo kopec smerákov, ktorí podvádzali, tunelovali, kradli, až tieto smerácke špinavosti došli do vraždy Jána Kuciaka a jeho milej. Vraždy, ktorú spáchal smerácky gauner s politickým krytím Fica. Lebo mohol. Lebo za Fica mohol on a jemu podobní smerácki špinavci čokoľvek.
Že to takto dopadne, bolo jasné od prvého momentu. Tesne po rozjazde prvej vlády sa Fico vyjadril, že ak bude mať pred sebou dva projekty, jeden smerácky a druhý cudzí, a budú rovnaké, peniaze pôjdu na smerácky. Popravde, ak niečo bolo smerácke, sotva to bolo lepšie, ale peniaze tam šli vždy. Fico zdedil do svojej prvej vlády krajinu dobre rozbehnutú, po reformách, a pri peniazoch. Za štyri roky Fico a jeho banda všetko prežrali, progres krajiny zastavili, a jediné čo im išlo, bolo kradnutie a budovanie mafiánskej krajiny. Smerácke hnidy boli škodnou ešte pred vládnutím, takže to ani neprekvapilo. Ostatne dodnes známym je Ficovo huckanie ľudí, aby nepredávali pozemky pre spoločnosť Kia. Keď neskôr prišla finančná kríza, iba skuvíňal na tlačovkách a zmôhol sa na trápne a nefunkčné šrotovné. Policajtov zmenil na výbercov pokút do tej miery, že tí aby mohli niekoho skasírovať, ohrozovali životy iných vodičov.
Známym sú Ficove slová, keď zrušil platby u lekárov Zajacovými dvadsaťkorunáčkami. Vyhlásil vtedy, že vrátil slovenským pacientom česť. Vždy si tú česť pozriem, keď vidím dôchodcov ako bežia po otvorení nemocnice hore do schodov urvať si časenku. Fico za 12 rokov neurobil jedinú reformu, zato v zdravotníctve napáchal také dlhy, že opakované oddlžovanie zdravotníctva tie dvadsaťkoruny prekrylo už tisíc krát. A po pravde, ani tých dôchodcov mi nie je ľúto – nesú výrazný podiel na zničení zdravotníctva Ficom a jeho kumpánmi, škodou iba je že to zdravotníctvo dôchodcovia zničili aj nám ostatným.
Tých vecí ktoré napáchal Fico sú stovky. Po boku Kaliňáka poslal do Británie lietadlo s ostrou výbušninou, čo pred tým urobil iba Kaddáfí. Po boku Kaliňáka sa vysmieval z obete kriminálneho činu. Stál v čele krajiny, ktorá vykonala akt štátneho terorizmu únosom cudzinca štátnymi orgánmi Slovenska. Prijatím do koalície politicky amnestoval vraha z Elektry. Políciu, prokuratúru a súdnictvo zanešváril tak, že sa bude čistiť ešte desaťročia. Cez ochranu smeráckych gaunerov v TSS Grade, Doprastave a Váhostave okradol podnikateľov o stá milióny, a stovky konkrétnych zločinov ukazujú čoho bol tento topoľčanec schopný.
Na druhej strane, zopakujem ešte raz, za 12 rokov ani jedna reforma. Dodrbané zdravotníctvo. Mafiáni v polícii a na súdoch. Totálny prepad v akýchkoľvek štatistikách. Rozdrbané školstvo, únik mozgov a mladých ľudí do cudziny. Iba mostov, do ktorých sa za Fica neinvestovalo, ostalo po jeho dovládnutí v havarijnom stave 700. Diaľnica v nedohľadne, modernizácia železničných tratí a vlakov podobne.
Niečo ale predsa len dokázal. Stovkami zlodejín, špinavostí a svinstiev dokázal znížiť u lúzy, ktorá ho volí, mieru citlivosti na červené čiary, morálku, právnosť či slušnosť. A ako majster kydania, špinenia a huckania, nemá problém túto lúzu aktivovať. Nemá čo dať krajine. Keby áno, dnes je Slovensko niekde inde. Lenže dnes sa na Slovensku aktivuje podobná sedľač, aká sa kedysi vykotila z nejakej hrušovianskej žumpy. Sedľač, ktorá si myslí, že ak sa navlečie do drahého obleku, bude niečím iným. No nebude.
V tomto zmysle vlastne Fico ani nie je ten dôležitý. Fico je iba zakomplexovaný sedliak, ktorý kope okolo seba, lebo môže prísť o to najcennejšie, čo v živote má. O funkciu, keďže bez nej zas bude len bezvýznamným dedinským ožranom plným nenávisti a zášte, bez úrovne a móresov. A ešte nadôvažok môže skončiť v base. Ale Fico je iba dôsledkom. Príčinou úbohosti tento krajiny sú tí, ktorí sú ochotní voliť smerákov. Tých smerákov, ktorí tunelovali, podvádzali, kradli, a napokon zavraždili novinára a jeho snúbenicu. Toto je skutočná hrozba krajiny. Fico je iba jeden z nich, v ňom sa staré baby vzhliadli, lebo tie potrebujú k životu nejakého mesiáša. Či už toho na kríži, alebo toho s bradavicami kolo papule. A starenám je život a budúcnosť ich vnúčať u prdele. Keď vidia svojho miláška, na zdravotníctvo kašlú. A zlodejiny, podvody a vraždy ich netrápia. Celý život volili boľševikov, vraha z Elektry a teraz topoľčanca. A dokiaľ tu budú, tak budú stále škodiť. A nič s nimi nepohne. Nebola v nich česť, morálka a slušnosť kedysi, a nie je ani dnes. A preto tu stále obsmŕda smrad starých čias a zvrátených hodnôt, menom Fico.
