Keby mi niekto za Dzurindovej vlády povedal, že po Slovensku budú pochodovať fašisti v gardistických uniformách a s horiacimi fakľami, vzývajúci Tisa a zdraviaci sa „Na stráž“, považoval by som ho za blázna. A napriek tomu sa tak stalo, a to ešte za funkčného obdobia druhej Dzurindovej vlády. Ktorá s týmto nič neurobila.
Nechať extrém, aby sa rozrastal, je čisté šialenstvo. Lebo extrém vždy plodí iba extrém, a to čoraz desivejší.
V roku 2013 boli župné voľby v Banskej Bystrici. Keď v prvom kole prehral Ľudovít Kaník, a do druhého kola sa dostal fašista Kotleba a smerák Maňka, Fico si neodpustil poznámku, že Kaníka by v týchto voľbách porazilo aj vrece zemiakov. Bol to asi dostatočne sprostý názor, po ktorom sa bystričania rozhodli zvoliť radšej fašistického chruňa, ako smerácku hnidu. Tým Fico výrazne napomohol zinštitucionalizovať fašistický mor na Slovensku, ktorý sa následne v roku 2016 dostal aj do parlamentu. A za celý ten čas zo strany smerákov nebolo nič, čo by výraznejšie ohrozilo posiľňovanie fašistického extrému na Slovensku.
Zato rástol po boku fašistov extrémizmus smerácky, kde stovky prípadov tunelovaní, podvodov a krádeží vyústili do vraždy novinára a jeho milej. Smeráci sa tak definitívne stali súčasťou toho najodpornejšieho extrémizmu na Slovensku, a v zmysle logiky „extrém plodí extrém, len ešte desivejší“ bolo otázkou, kto po smerákoch nastúpi.
Nastúpil Matovič.
Dalo by sa písať o tom, že Matovič je podvodník, viď jeho diplomovka. Dalo by sa napísať, že Matovič je chrapúň, viď jeho sprosté útoky na kolegov, a hlavne kolegyne. Dalo by sa napísať, že Matovič je hlupák, viď množstvo jeho fatálnych pochybení a rozhodnutí v štátnych funkciách. Dalo by sa o tom písať, ale to nemá zmysel. Lebo ďaleko vážnejšie je to, čo Matovič v tejto krajine spôsobil.
Začalo to covidom. Nemá zmysel riešiť, že do čela zdravotníctva išiel vďaka Matovičovi neschopný, zato bigótny srandista, spôsobilý akurát sa tam modliť a čakať na zázrak, čo aj tak dopadlo. Stalo sa tu niečo vážnejšie, a to rovno z dvoch strán.
Začali sa búriť ľudia, ktorí nemienili akceptovať vážnosť situácie a doslova si robili čo chceli. Dnes už nik nezistí, koľko ľudí sa na rôznych debilných mítingoch fašistov či Fica nakazilo a následne zomrelo. Tento cirkus rozdúchavali politici a v tej dobe sa malo voči nim nekompromisne zakročiť. Systémovo, v zmysle zákonov. Nestalo sa. V televízii sme my, nosiaci respirátory, pomaly každý deň videli Ficovu nezakrytú, bradavicami obkydanú papuľu, ako si robí srandu. A nič razantné ani systémové sa zo strany štátu, a teda Matoviča nedialo. To až lúza musela ničiť bránu na Úrade vlády, aby sa začalo aspoň niečo málo diať.
Ten druhý rozmer priniesol sám Matovič, kde on konfrontovaný aktuálnou situáciou reagoval ako to vie on – útočením, vrieskaním, znevažovaním. Problém bol iba v tom, že Matovič začal znevažovať každého, kto mal iný názor. Každého, kto chcel veci riešiť inak ako on. Každého, koho intelekt a vzdelanie boli ďalej ako Matovičovo. A tak výrazy ako múdrosráči začali byť na dennom poriadku.
A vtedy niekedy sa to celé prepojilo. Rozhuckaná lúza, ktorá plná nenávisti si uvedomila, že Matovičov chaos a anarchia sú normálnosťou, a robiť bordel je beztrestné, a Matovič, ktorý svojim sprostým, primitívnym a vulgárnym správaním vytvoril normu, ktorú lúza začala preberať. Ostatne, ak môže kydať, špiniť a nenávidieť predseda vlády, ak predseda vlády môže byť sprostý a zákerný, prečo by sme takými nemohli byť všetci.
A reťazenie zla pokračovalo. A s ním aj vyhrážanie sa lekárom, vedcom, útoky na kde koho. V naprostej väčšine prípadov opäť neriešené. Vrátane toho, že si prostoduchí ľudia zrazu uzurpovali právo vyjadrovať sa k absolútne čomukoľvek, bez ohľadu na to čomu rozumejú, pričom to, čo nazývali vlastným presvedčením, bolo zároveň dôvodom útočiť a znevažovať iných.
Džin bol z fľaše von. Každý kto mal dieru v zadku bol odborník na všetko. A krajina išla pomaly do rozvratu.
Pred voľbami sa Matovič pasoval za bojovníka proti mafii a smerákom. Nuž, každý kto počúval Matoviča, vnímal že Matovič vie rozprávať o smeráckych zlodejinách, vie poukazovať, vrieskať, štekať, a ak treba tak aj slziť. Toto vie a je v tom dobrý. Lenže aby sa krajina vyčistila od mafie, je nutné robiť systémové opatrenia. A ruku na srdce – kto kedy počul Matoviča navrhovať systémové riešenia? Kto kedy Matoviča počul, ako rozpráva v súvislostiach? Matovič je len taký Dunčo, ktorý vie dobre brechať, ale bezpečnosť vášho domu vám nezaistí. Výsledkom je, že tak strašne bojoval proti smeráckym mafiánom, že ich reinkarnoval do ešte hrozivejšej podoby. Vďaka Matovičovi je Fico zasa pri sile. A to iba vďaka Matovičovi a jeho neschopnosti.
Keby to tak nebolo, riešime silové zložky štátu systémovo. Lenže Slovensko bude právny štát až vtedy, keď všetci policajti, prokurátori a sudcovia, vďaka ktorým je vrah z Elektry stále na slobode, nastúpia výkon trestu. Aj so svojím muftym. Lebo keby dnes mufty sedel v base, Fico by si nedovolil to čo si dovolil. Dnes toto čistiť je šialená práca, a na jej výkon nestačí vrieskať, kydať a nadávať, treba aj mať čosi v hlave.
Ono celé to Matovičovo vládnutie mi pripomínalo chlapa, ktorý ráno vstane z postele, pozrie sa von oknom, poškrabe sa na guliach a položí si zásadnú štátnickú otázku typu : „čo by som len dneska asi tak mohol robiť?...“ Tie stovky tlačoviek s tisíckami farebných letáčikov predpokladám zabrali celému podarenému Matovičovi tak 80% pracovného času, len problém bol ten, že tie jeho bláboly nemali štipku úrovne a logiky. Všetko čo robil bola sebaprezentácia, one man show, teátro s výzvou „všetci na mňa hľaďte, aký som ja božský...“.
Po dovlečení hnoja s názvom Sputnik už bolo definitívne jasné, že Matovič nehľadiac na nič a nikoho si ide svoje, len svoje a iba svoje. Správal sa ako taká lepra a otázkou iba bolo, koľkí z tých, ktorí stáli po jeho boku tam vydržia s vedomím, že sa tak ako tak od neho nakazia a pôjde to s nimi fest dlho.
Matovič nedal tejto krajine nič. Absolútne nič. Do riadenia krajiny vniesol taký amaterizmus a diletantstvo, ako ešte nikto pred ním. Vulgárne a nenávistné správanie urobil normou, a naviazal na ňu všetku spodinu krajiny. Zanešváril krajinu náboženskými fanatikmi, a spolu s nimi stál na strane zvrátených, nezriedka až klerofašistických hodnôt. A v mene týchto hodnôt a svojho chorého smerovania huckal spôsobom, ktorý viedol k poprave mladých ľudí. Pokiaľ je vrah z Elektry politicky zodpovedný za vraždu Remiáša, a Fico je politicky zodpovedný za vraždu Jána a Martiny, Matovič a jeho bigótna tlupa sú politicky zodpovední za popravu chalanov na Zámockej. A toto je niečo, čo s Matovičom na veky ostane. Zodpovednosť za toľko útokov, nevraživosti a nenávisti, až sa tie zhmotnili vo vražde. Asi aj o to smutnejšie vyznie angažovanie sa pani Kušnírovej v propagácii pošahaného magora, ktorý svojimi sprostými útokmi prispel k smrti mladých ľudí, a v súvislosti s ich popravou používaním slova hetero na svoju osobu tieto obete znevažoval.
Matovič vrátil Ficovi silu. Či aj moc, uvidíme o pár dní. Dnes vieme, že Fico je schopný vykonať čohokoľvek negatívne, Matovič nie je schopný vykonať čokoľvek pozitívne. Skrátka - extrém plodí extrém, a čoraz desivejší. Extrém menom Fico 2020 stvoril Matoviča, a extrém Matovič odovzdáva štafetu šialenstva Ficovi 2023.
A Slovensko? Vďaka Matovičovi sme mali možnosť v plnej nahote spoznať, čo je to insitné vládnutie. Insitné vo význame neodborný, laický, naivný. Čo je insitné umenie sme poznali už pred nejakým Matovičom. Napr. v podobe obrazu Ringo Čecha, viď nižšie. Výsledky insitného Matovičovho vládnutia zažívame teraz. Ten hlavný rozdiel asi je, že nad obrazom Ringo Čecha sa môžeme pousmiať, z Matovičovho „vládnutia“ nám bude ešte veľmi dlho nedobre, hoc má s tým obrazom dačo spoločné...
Smutné...
