Sedel som v čakárni u lekára, a počúval rozhovor dvoch žien sediacich vedľa mňa. Obe hľadeli do mobilov, keď tu jedna hovorí druhej: „...aha, v Žiline bude na námestí nejaký americký deň. Dúfam že tam dá niekto bombu a vyhodí to do ľuftu aj s tými kurv... ktoré tam prídu...“.
Každý deň evidujem doslova naturálnu radosť lúzy z toho, ako prevalcovala tú buzerantskú pliagu. Ako porazila liberálne svine, ako dala najavo tej progresívnej hávedi, kde je jej miesto. Tá radosť sa valí zo sociálnych sietí aj z osobného správania sa aktérov. Fascinuje ma, že touto radosťou sa ďaleko aktívnejšie prejavujú ženy ako muži. A možno aj muži, len ja nechodím do dedinských krčiem, takže neviem. To, čo je ale podstatné je, že sa lúza vytešuje nielen z toho, ako vyhrala, ale aj ako sa teraz krajina bude čistiť od škodnej. Od tých čo majú iný názor. Iné hodnoty či inú orientáciu. Ako sa hrdo a slobodne postaví na stranu teroristov a s úsmevom na perách bude oslavovať vraždenie detí v susednej krajine. Silne mi to pripomína ten ošiaľ po schválení židovského kódexu, keď lúza mohla začať útočiť na ľudí, ktorých fašisti dlhodobo vykresľovali ako nepriateľov. A keďže zdá sa naozaj platí, že minulý týždeň vyhralo na Slovensku 50 odtieňov hnedej, história sa opäť opakuje. Otázkou je iba, koľko mŕtvych bude teraz.
My sme kedysi na Slovensku oslavovali po dobu 40 rokov tzv. februárové víťazstvo. Tak to nazvali komunisti aj napriek tomu, že to bolo vlastne víťazstvo lúzy, ktorá kedysi dostala voľné ruky pri vraždení a trestaní inteligencie. A tak krajine začali vládnuť hutníci, stolári, kamenári či krajčíri, a vedci, profesori, lekári, spisovatelia či technici končili v lepšom prípade v uránových baniach, v horšom prípade na šibenici. A hoc udalosti februára 1948 boli prehrou pre všetkých, lúza toto nazvala víťazstvom. Hodnotovo tá istá lúza nazýva víťazstvom aj to, čo sa stalo minulý týždeň, netušiac že ak sa niekto z tej úbohosti, do ktorej sa krajina valí vyhrabe ako prvý, budú to vzdelaní a inteligentní ľudia, ktorí sa týmito voľbami údajne stali porazení.
Nuž, víťazstvo má rôzne podoby. To čo dnes už celkom iste vieme povedať je, čo čaká Slovensko najbližšie 4 roky v prípade vlády smerákov a snsákov. Vlastne sú to dve veci.
1) Reformy
Fico vládol na Slovensku 12 rokov. Za tú dobu neurobil ani jednu jedinú reformu. Neurobil nič. Okrem Fica sme tu mali chvíľu Radičovú, ktorá za dva roky nestihla nič rozbehnúť, a Matoviča, ktorý 3 roky kriesil Fica. A čakajú nás ďalšie 4 roky. Dokopy 21 rokov. Celých 21 rokov bez akejkoľvek reformy, bez progresu, bez šance na systémové zlepšenie krajiny. To je celá jedna generácia, ktorá sa vlečie s menom Fico. Alebo naopak – už 21 rokov, celú jednu generáciu, ničí alebo bude ničiť boľševický odkundes túto krajinu a budúcnosť ľudí v nej.
Na grafe nižšie je hrubý národný dôchodok na osobu. Vďaka rozvinutému Československu sme mali dobré východiská, ktoré Dzurinda reformami ešte zlepšil. Lenže nastúpil Fico, u ktorého je možné povedať nasledovné – ak iní rástli, my sme rástli pomalšie, ak iní padali, my sme padali rýchlejšie. Ono pre úspešné riadenie krajiny je málo, ak niekto iba nosí drahé hodinky na ruke a pretŕča sa na tlačovkách. A tak nás v dobe, keď sme vďaka Ficovi stagnovali, predbehlo Estónsko (2013), Litva (2019), kedy sa okolo nás preženie Lotyšsko je iba otázka času. A to tu máme kopec automobiliek a celé siete dodávateľských firiem. Každopádne - Slovensko od 1997 do 2021 zaznamenalo nárast 380%, Maďarsko 402%, Estónsko 736%, Litva 835%, a Rumunsko 893%. Podobne vypadá porovnanie za obdobie vlád Fica, od 2007 po 2021, kde rast Slovenska bol iba 138%, Maďarska 150%, Estónska 198%, Litvy 205% a Rumunska 222%.
Pritom ako vypadajú dve krajiny, ktoré mali rovnaké východisko, ale v jednej sa aspoň nejaká tá reforma urobí a v druhej nie, vidieť na príklade Rumunska a Bulharska. A aby sa niekto nevytešoval, že síce pomaly, ale aj za Fica sme mierne stúpali, dám ešte jeden graf, porovnanie s Fínskom, aby bolo jasné kde je naše miesto. A vďaka tomu čo sa stalo minulý týždeň, ešte dlho bude.
2) Rozvrat právneho štátu
Ak sa má smerácka banda udržať mimo väzenia, na právny štát musíme zabudnúť. Predstavitelia tejto bandy to opakovane sľubovali a potom, ako zavraždili Jána a Martinu je jasné, že sa nezastavia pred ničím.
Vo voľbách minulý týždeň teda vyhrala lúza. Píšem to s plným vedomím a absolútnou neúctou k týmto ľuďom, lebo ich hodnotové nastavenie nepatrí do civilizovaného sveta. Mám za sebou stovky hodín rozhovorov s týmito ľuďmi a už dávno som pochopil, že títo ľudia nechcú zložitú pravdu, vystačia si s jednoduchým klamstvom. K životu potrebujú nepriateľa, ktorý bude hromozvodom na ich poondiaty život, a k radosti im stačí tohto nepriateľa uraziť, ponížiť, či zabiť. O tomto sú títo ľudia. Žiadna vízia života na pár rokov dopredu, iba prvoplánové prežívanie z hodiny na hodinu s otázkami typu čo ukradnúť, koho podviesť, komu ublížiť. Spája ich poväčšine nízke vzdelanie, dedinský pôvod, kresťanská ideológia a slepá poslušnosť vrchnosti. Medzi nami a nimi je tak nekonečná hranica, že úvahy nad ústretovosťou už prechádzam len sústrastným úsmevom.
A aby toho nebolo dosť, tieto voľby sa vykresľudú dokonca ako politické víťazstvo Hlasu a Pellegriniho. Áno, víťazstvá majú rôznu podobu, lenže „úspech“ Pellegriniho v týchto voľbách je vlastne prehra. Prehra, lebo nášmu Peťulkovi ostal v ruke čierny Peter.
Treba si uvedomiť, čo Pellegrini ostatných 20 rokov ako smerák robil. Upchával diery. Ak mal Smer nejaký problém, ak narýchlo potreboval niečo rýchlo zaplátať, tak nasadil Pellegriniho. Tak sa stal Pellegrini univerzálnym personálnym štupľom smeráckych prúserov. Smer si vlastne z Pellegriniho urobil taký análny kolík na ľubovoľné použitie, a iba Pellegriniho prihlúple úsmevy dávali tušiť, že mu to nijako nevadí.
A teraz prišli voľby, a Pellegrini má na výber. Alebo pôjde s Ficom, čo znamená že sa definitívne medzinárodne zhovadí (keďže celý civilizovaný svet vníma Fica ako takú prašivinu, a každý kto sa o neho obtrie je rovnako prašivý), skôr či neskôr ho smeráci pohltia, a v zmysle tradícií prijme funkciu, pri ktorej nič nezmôže, ale vzhľadom na demontáž právneho štátu Ficom ponesie tento vysmiaty za to, čo sa tu bude diať, najvyššiu zodpovednosť.
Alebo sa pokúsi očistiť od smeráckej minulosti, a po boku civilizovaných strán sa pokúsi začať si budovať svoje meno ako azda prijateľného politika. To nie je pozícia, kde by si mal Pellegrini klásť podmieny, skôr by mal ticho šúchať nohami a žiadať o koalíciu bez Smeru. Samozrejme, podmienkou je, že v tom človeku je aspoň štipka cti a úrovne, a posledné zbytky svojej dôstojnosti nevymení za funkciu podhodenú smerákmi. Nuž..., česť, úroveň, dôstojnosť u človeka, ktorý bol 20 rokov v Smere..., viem, je to odvážna predstava, ale čo keď?
Takže – mali sme tu voľby, v ktorých lúza vyhrala tak, že sme vlastne všetci prehrali. V ktorých Pellegrini politicky vyhral tak, že mu ostal v rukách čierny Peter, a dnes sa rozhoduje, či jeho politická životnosť bude posledných pár rokov s tancom nad basou, alebo nie.
Nuž, víťazstvo má rôzne podoby.
Dovetok : ak by chcel niekto moralizovať nad tým, že niekoho nazývam lúzou, iba si dovolím pripomenúť:
už som bol nazvaný kaviarenským povaľačom, liberálnym fašistom, pliagou, bláznom, liberálnou špinou, ateistickým satanom..., a to je len fragment z pomenovaní tu zverejniteľných. Dali by sa uviesť mnohé ďalšie, vulgárnejšie, len tu platí nejaký kódex...
v tejto krajine si smerácki gauneri popravili dvoch mladých ľudí len tak, lebo mohli, lebo mali prísľub že sa im nič nestane. A iní mladí ľudia boli popravení fašizoidným magorom len kvôli svojej orientácii. Takže pre tých, ktorým nedochádza, čo sa v krajine deje, to pripomeniem ešte raz. Lúza na Slovensku už začala vraždiť. A asi aj preto je zmienka o bombe na žilinskom námestí súčasťou povolebného folklóru "víťazov".
