V júli roku 2003 Dzurindova vláda schválila stratégiu prijatia eura. V septembri 2004 Dzurindova vláda stanovila cieľový dátum vstupu do eurozóny na 1.1.2009. V decembri 2005 urobilo Slovensko prvý vážny krok pre prijatie eura, keď vstúpilo do systému ERM II (výmenný mechanizmus devízových kurzov v rámci eurozóny) so záväzkom mať najbližšie dva roky stabilný fixný kurz.
V roku 2006, tesne po víťazných voľbách Smer vyhlásil, že bude analyzovať, či je pre Slovensko výhodným dodržať cieľ prijatia eura v roku 2009. A Róbertko doplnil, že krajina by mala prijať euro až vtedy, keď to bude pre ňu výhodné. Od tej doby ubehli pomaly tri roky a za ten čas sa musel Róbertko popasovať s mnohými „ohrozeniami" pri prijímaní eura. Nikdy nezabudoval informovať, čím všetkým musel prechádzať - v októbri 2006 podľa Róbertka ohrozovala prijatie eura inflácia, v septembri 2007 II. dôchodkový pilier, už o mesiac neskôr to boli hypermarkety, a samozrejme po celú dobu troch rokov najviac ohrozovala prijatie eura opozícia (..."slovenská opozícia v súvislosti so zavedením eura na Slovensku čuší ako voš pod chrastou... špekulovali a mysleli si, že poškodia tejto vláde, a prerátali sa... toto je veľká hanba slovenskej opozície, čo urobili v súvislosti s eurom"...), a dokonca sa od Róbertka ušlo kritiky i samotnej Európskej únii (..."obávame sa, že v roku 2008 Európska únia povie, že vo fiškálnej oblasti sa SR podarilo ušetriť, ale aj tak Slovensko nemôže vstúpiť, pretože inflácia nespĺňa kritériá"...).
Prijatie eura preto nemohlo byť pre Róbertka ničím iným ako verejnou oslavou všetkých možných i nemožných, fiktívnych a zmyslených víťazstiev, jediným víťazom bol on, iba on a nikto iný, a všetci ostatní vrátane dôchodkového systému či hypermarketov boli tí zlí zlí nepriatelia. Všetko, čo nekopalo za neho, pošpinil, znevážil, pourážal.
Prišla kríza. A s ňou prvé vážne problémy. Ale zároveň i prvá možnosť pre Róbertka predviesť svoje skutočné schopnosti. A on ich predvádza. X protikrízových balíčkov, x2 protikrízových opatrení, x3 tlačoviek o protikrízových aktivitách. A v rámci celého tohto humbuku jeden nezmysel za druhým, jedna hlúposť väčšia ako druhá.
Ako sa asi teraz zachová Róbertko, ak s ponukou pomoci príde tá zlá zlá opozícia? Jediným možným spôsobom - pošpinením, znevážením a pourážaním : ..."ešte nikdy sa nestalo a je to naozaj do neba volajúca hlúposť, že opozícia chce uložiť parlamentu, aby zaviazal vládu, že vláda predloží v skrátenom konaní návrhy opozície a ešte ich schváli ..., ... vláda takúto hlúposť jednoznačne odmieta ... neviem, kde na to chodia, ale toto sú sabotážne návrhy, ktoré nikomu nepomáhajú a sú proti SR"...
Takže sabotáž proti SR. Treba si dobre zapamätať toto obdobie, správanie sa parlamentu, Róbertkove výroky, útoky, kydania a brechot. Treba si to zapamätať, lebo pre opozíciu nastal čas prestať pomáhať, prestať navrhovať, prestať skrátka sabotovať a škodiť a všetko to nechať na Róbertkovi. Ak tento velikán dokázal „poraziť" všetkých a „prijať euro", má možnosť poraziť i krízu a dôchodcom vrátiť palice. A hlavnou úlohou opozície je stiahnuť sa a nechať ho v boji s krízou a dôchodcovskými palicami samotného. Nechať ho a nepomáhať. Lebo čo ak by „náhodou" niektoré návrhy opozície boli dobré? Čo ak by ich Róbertko prijal? A čo keby tieto návrhy „náhodou" pomohli? Ako by to asi dopadlo? Jediným možným spôsobom - vychválením seba samého, a špinením, znevažovaním a urážaním všetkých ostatných. Všetkých ostatných by obkydal, všetkých by bodol. Lebo on bodá vždy. Lebo on už je raz taký.
Pozn. - skutočne si myslím, že (po troch rokoch parlamentnej ignorácie a sprostých útokov) jediné rozumné riešenie zo strany opozície je prestať hrať zbytočné parlamentné hry, Róbertka nechať tak, a (teraz, rok pred voľbami) začať sa venovať voličom. Aj s príslušnými komentármi na jeho aktivity. A predovšetkým - s jasným odkazom, že nech Róbertko urobí čokoľvek, čo bude proti zdravému rozumu, oni to po jeho páde zvrátia. Ak zničí druhý pilier či zníži výšku odvodov, je čas voličom oznámiť, že sa nemajú čoho báť, lebo všetku túto zlodejinu ľuďom v druhom pilieri nová vláda vráti. Do poslednej koruny. Do poslednej. A nech ho od pajedu aj šľak trafí.
