V roku 1994 zvíťazili v parlamentných voľbách na Kysuciach strany HZDS a SNS, pričom ich volebné percentá neboli ďaleko od stovky. Za svoje víťazstvo sa Kysučanom odvďačili sprivatizovanými a následne vytunelovanými firmami, prepúšťaním a zhoršením životnej úrovne mnohých ľudí. I napriek tomu o štyri roky neskôr tieto strany opäť na Kysuciach zvíťazili s viac ako 70%.
Nie je možné si nepoložiť otázku, čo by sa muselo stať, aby ľudia prestali voliť tých, ktorí im blížia. Vedome som použil slovo blížia, lebo v mnohých hodnotiacich kritériách boli a sú Kysuce na tom stále zle. Lenže Kysuce sú na tom zle už mnohé desaťročia, a zdá sa, že chudoba majetková nie je jediným problémom tejto oblasti, ale je iba logickým vyústením chudoby ducha.
V roku 2006 získali vo voľbách strany HZDS, SNS a Smer na Kysuciach opäť cca. 75% (len v inom poradí, viac v prospech Smeru). Po troch rokoch vládnutia žiaden výraznejší nárast životnej úrovne, nárast mzdy, nové pracovné pozície, lepšie vyhliadky pre mladých..., skôr naopak. A aj napriek tomu opäť 70% voličov regiónu dalo pred pár dňami svoj hlas Gašparovičovi, a stále to isté percento je aj na strane spomínaných strán. Stále to isté percento je ochotné voliť nacionalistov a populistov bez toho, aby sa pokúsili pochopiť hlavnú príčinu svojho stavu. A aby to nestačilo, ich najznámejší zástupca - besná Anča z kysuckých lazov zaperlila, že „...nie je možné, aby zvyšku Slovenska diktovala bohatá Bratislava...". Pozrime na tento výrok, keďže tento má dva rozmery.
Každý normálny človek vie, že ak má napredovať, musí sa držať úspešných. A len podpora úspešných (a tým aj bohatých) dáva šancu, že tí ostatní sa začnú za nimi ťahať. Štát, ktorý stavia svoju stratégiu na podpore chudobných, stavia ju na úkor úspešných, pričom v konečnom dôsledku sa chudobným nepomôže, a úspešní sa zrazia dole. A ak si toto niekto neuvedomuje, tak niečo v jeho hlave nie je v poriadku, hoc by sedel aj vo funkcii podpredsedu parlamentu.
Druhou vecou je, že ani tá bohatá Bratislava nie je zložená iba z Bratislavčanov. Sú tam Záhoráci, Oravci, Liptáci, „východňare", ale aj Kysučania. Tí Kysučania, ktorí sa nechceli zmieriť s tým, čo ich čakalo doma, a šli preč. Mali schopnosť, odvahu a príležitosť zmeniť svoju budúcnosť, a urobili to. I v podobe hlasovania v prvom kole prezidentských volieb. A preto je logické, že títo ľudia nedali hlas plesnivému dôchodcovi páchnucemu národným socializmom. Títo ľudia sa na rozdiel od besnej Anči odtrhli od lazníkov, po stáročia sa kotiacich medzi sebou navzájom, od malička odchovávaných na samohonke. Jej predstava je zrejme tá, že zvyšku Slovenska by mali diktovať Kysuce a im podobné regióny. A keďže Kysuce dobre poznám, poviem len jediné - boh nás ochraňuj aj všetci svätí...
P.S.1 - ...a to som ateista, ktorý sa narodil v Čadci. A ako taký poznám v Čadci i desiatky úžasných ľudí, ktorí sa snažia (často krát za smiešne peniaze a na úkor voľného času) zobudiť tých ostatných a ukázať im víziu niečoho lepšieho, než v čom žijú. Poznám ich mnohých, a u mnohých viem aj to, ako volili. A vážim si ich pre ten ich boj s veternými mlynmi. Ale poznám aj tých druhých a s plnou vážnosťou si myslím, že dokiaľ hlavným predstaviteľom týchto Kysučanov bude besná Anča, dokiaľ títo ľudia budú voliť takých ako besná Anča, nezaslúžia si títo ľudia ani úctu, ani šťastie, ani lepší život.
P.S.2 - v Žiline sa objavili bilboardy so znením „... nenechajme Csákyho rozhodnúť o slovenskom prezidentovi...". Takéto texty v poslednom čase prezentuje besná Anča a sprostý Jano. Preto si ich týmto dovolím ubezpečiť, že na Csákym to vážne ako Slovák zo severu nenechám. Aj ja budem voliť Radičovú.
