Tak by som si prial...tak by som to prial slovenskej literatúre..., aby som z času na čas narazil na takú dobrú knihu, ako je tento " kafka pre začiatočníkov". Víťazi Anasoft litera... nominovaní... Nečítam to všetko. Ale piata loď, kale topánky, v mene otca... Také, ehm, hovadiny... Nesiahajú ceste sekčného šéfa ani po kolená... Alebo akým smerom sa mám uberať, kde hladať. Ako bonus by som prijal žijúceho autora...
Cesta sekčného šéfa k moru je skvost. Skvelý text. Mimoriadny román. Úroveň jazyka, vtip, invencia. Koenigsmark vládne slovom. S jeho hrdinom sa mi dobre identifikovalo. Bol som na jeho strane. Držal som mu palce. Bolelo ma čo jeho. Prežival som s ním absťáky.Rozumel som jeho rodinným trampotám... Všekto to napätie, tajomno, nebezpečenstvo... zasnežené niekde v krajine/nekrajine... Posolstvo pre každého iné. Nedefinované/nedefinovateľné...Vodka ako metafora?
Koenigsmark vyzval Kafku a vyšiel zo súboja so cťou. Neviem, čo písal. (Kafka je interpretovaný na tisíc spôsobov). Veď len tí "predrečníci". Goethe, Huxley, Ernst... Interpretujte, čo sa to vlastne sekčnému šéfovi prihodilo. Ako sa "vyslobodil". Trebárs rozprávka o spitom kráľovstve, začarovanej krajine, hlúpom Janovi. Taký hlúpy, taký neopatrný. Takto pochodil...
Ale aké sú kritériá? Aké sú pravidlá? Kto rozhoduje? Na základe čoho? Čo je dobré? Čo je zlé? Kto je víťaz, kto porazený? Možno to musel absolvovať. Ako iniciačný rituál. Cena, ktorú musel zaplatiť, aby mohol zakrúžiť nad mestečkom, ktoré nikdy neexistovalo, nájsť južný smer a vydať sa čo najrýchlejšie k moru...
