Niekoľko krát som narazil na recenziu. Na písanie o tejto knihe. Potom som narazil na knihu. Za pár eur. Nič som od toho nečakal. Ako hovorím. Zriedka to vyjde. Zobral som si to na dovču. A vyšlo to. Nedokonalci sú výborné dovolenkové čítanie. Ani neviem, ako sa tomuto typu literatúry hovorí. Oddychová? No nemohol som sa odtrhnúť. Potom som si to šetril. Keď som si uvedomil, že som narazil na niečo mimoriadne. To sa mi naposledy stalo s Miléniom. Pred pár rokmi. Každému by som to prial. Takto sa baviť. Knihou. Dobre preloženou. To v Artfore vyšlo. Debut. Román o ľuďoch. O našej nedokonalosti. Hlavne excelentne napísaný. Úžasne to odsýpa. Veta za vetou. Príjemne. Ak konfliktné, tak príjemne konfliktné. Čítanie na prázdniny.
Neviem, či by som radšej nemal písať o tom, ako to nerobím. Nedržím prst na pulze doby. Ako sa na to pozerám zvrchu. Je to póza. Ako mnoho iných. V mojom žvote. Radšej si opatrím niečo minulé. Akože kanonické. Nie, že by stále nepísali dobré knihy. Zabieham.Toto je o tom, že v množstve bestsellerov, som náhodou natrafil na skvost.
To si nenechajte ujsť. Tento nekrológ tlačených novín. Tento excelentný pop.
