Spomedzi všetkých prikrmovačov majú najťažšiu úlohu. Ako udávajú poľovníci, máme tisíc tristo vlkov a priemerný vlk zožerie denne aspoň osem kilogramov kvalitného mäsa. To dá do kopy takmer štyritisíc ton mäsa ročne. Toľko musia na svojich chrbtoch vyniesť do hôr milovníci krásnej, milej a nesmierne užitočnej šelmy.
Ako nám povedal jeden z ochranárov, vlci najradšej prijímajú predné a zadné hovädzie, už zmienenú oravskú slaninu a nepohrdnú ani bravčovou tlačenkou. Aktivisti sa vyhýbajú mäsu podozrivého pôvodu, s nepružným povrchom, nezdravej farby a s netypickou vôňou.
Kvôli lepšiemu tráveniu vlkov v zimnom období vybudovali ochranári stovky vyhrievaných kŕmidiel vo všetkých veľkých slovenských pohoriach. V nich majú možnosť vlci po konzumácii potravy v príjemnom a teplom prostredí stráviť mäsové produkty a oddýchnuť si pred ďalším namáhavým pobytom vo voľnej prírode.
Asi takto by to vyzeralo, keby ochranári išli v stopách poľovníkov prikrmujúcich jeleniu, diviačiu alebo srnčiu zver alebo keby napodobňovali priateľov vtákov, kŕmiacich v zime sýkorky. Prikrmovanie vyzerá na prvý pohľad ako činnosť, ktorá zvieratám prospieva.
Ale je to naozaj tak?
Veď slovenské lesné biotopy obsahujú desiatky tisíc živočíšnych druhov. Prečo ľudia neprikrmujú kuny, ryšavky, stonožky, salamandry, dážďovky, vlkov, rysov, pijavice, chvostoskokov, sovy, vretenice, jašterice, mlokov, plchov, netopierov, ropuchy, skokanov, tchorov, jazvecov, lasice, húsenice, mravcov, osy, čmeliakov?
Typická odpoveď je, že tieto živočíchy to nepotrebujú. Že sa vedia o seba postarať. Áno, vedia. Ak majú nezničený domov, tak sa o seba postarajú. Rovnako ako jelene, diviaky, srnky či sýkorky.
Prikrmovanie v prirodzených podmienkach je sebectvo, pretože slúži človeku, nie zvieratám. Jasne o tom svedčí výber vyvolených zvierat.
Zvieratá nepotrebujú prikrmovanie. Potrebujú svätý pokoj. Kľud vo svojom domove. Rovnako ako nezamestaní nepotrebujú príspevok v nezamestnanosti, ale potrebujú prácu. A rovnako ako opustené deti nepotrebujú až tak detské domovy ako rodiny.
Základom spokojnej existencie kohokoľvek a čohokoľvek je slušné prostredie. Ak zničíme prostredie, zničíme s ním i jeho obyvateľov. Základná a jednoduchá myšlienka, ktorá sa veľmi ťažko dostáva do našich hláv.
Je totiž podstatne jednoduchšie sypať sýkorkám, nosiť gaštany diviakom a slaninu vlkom, ako chrániť les ako celok. V takom lese by žiadne zvieratá našu pomoc nepotrebovali a ani nechceli. Ale to možno zase nechceme my .
Ide nám o zvieratá, nezamestnaných, deti alebo o nás samotných a náš vlastný dobrý pocit?
