Elektronik, ktorý sa zamiloval do divočiny a ako východoslovenský chmurnik predpovedá počasie na každý víkend Zoznam autorových rubrík: Slovenská divočina, Môj priateľ Skúkam, Drevorubači a poľovníci, Stromy, Na hranici zdravého rozumu, Súkromné, Nezaradené
Práve začínal tmavohnedý súmrak. Klesal som z Ostredku do sedla a rozmýšľal som, kde budem spať. Bolo to dávno, nemali sme žiadne karimatky, spacáky sme si šili sami a mačeta patrila k našej štandardnej výbave. Na rúbanie čačiny pod spacák. Už dlhé roky som chodil v piatok na víkend na Veľkú Fatru. Trojdňové prechody hrebeňa ma nabíjali na týždne štúdia v Prahe. Na vyvrátenom starom smreku sedelo dievča.
Dnes ráno, vo veku šestnásť rokov, zomrel môj celoživotný druh, bytosť ktorej vďačím za strašne veľa, československý vlčiak Skúkam, riadny člen Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Odišiel do psieho neba plného krásnych mačiek, sliepok, myší, veveričiek, čistej vody a chutného jedla. Maj sa tam krásne, Skúkam.
Ahoj, Ľubo, určite vieš, že pred niekoľkými rokmi začala filmárska partia okolo režiséra Marka Škopa u nás v Osadnom natáčať film o obci na konci Slovenska. O konečnej podobe filmu veľa nevieš, pretože si ho ešte nemohol vidieť, veď len teraz nedávno mal premiéru v Karlových Varoch a predstav si, vyhral prvú cenu. Všetci naokolo sa ale neustále zaoberajú politikou, lesmi na riaditeľstve akéhosi podniku v Banskej Bystrici, emisiami, imisiami, zatepľovaním, komármi a Jacksonom. A tak som sa rozhodol, že ti napíšem list.
