Hneď na úvod musím povedať, že najmenej dôležitá je fotografická technika. Veľa začínajúcich fotografov divočiny mesiace študuje katalógy Canonu, Nikonu, Minolty či Pentaxu, potom vrazia celý majetok do techniky, aby nakoniec zistili, že jediné čo sa im dá dobrovoľne odfotiť, je veverička v miestnom parku.
Pri vlkoch je potrebné začať študovaním a pozorovaním ich správania. Najlepšie v zime, keď sú dobre viditeľné stopy a najlepšie v súvislých, niekoľkodňových turnusoch. Všetky knihy a príručky môžete zahodiť, dôležité sú len vaše vlastné skúsenosti. Musíte zvládnuť hodiny trvajúce brodenie v snehu, spanie bez ohňa, chaty a stanu a celé dni chodiť za svojou svorkou. Po niekoľkých rokoch sa vám podarí zistiť, kade vo vašom pohorí vlastne chodia, kde má hranice ich revír, čo lovia, koľko ich je a koľko ich ročne zastrelia poľovníci. Môžete začať oblasť, ktorú mate prechodenú, prezerať aj v lete. Hranice teritórií sú trochu iné, ale približne sedia so zimným ohraničením. Ak budete mať za sebou desiatky stretnutí s s týmto magickým zvieraťom, zblízka i zďaleka, je čas nakúpiť techniku.
Samozrejmosťou je zrkadlovka a objektív s aspoň 300 mm ohniskovou vzdialenosťou a so svetelnosťou maximálne 4. Ideálom je 400 mm ohnisková vzdialenosť a svetelnosť 2,8. Táto výbava už ale vyžaduje hrubšiu peňaženku. Dolnou hranicou citlivosti filmu bude aj tak 400 ASA, lepšie je 800 ASA. Ak chcete fotografovať v zime a v teréne a nie v horských baroch, na digitál zabudnite.
Po desiatkach pokusov sa vám podarí v podvečer, na film 3200 ASA na vzdialenosť asi 100 metrov takáto fotografia. Vlčica je v červenom krúžku.
Fotografie na ukazovanie ešte nie sú, ale môžete zo sebou na posiedky zobrať jedného alebo dvoch ľudí. Keď som tak na vlkov zavolal do východoslovenských lesov dcéru s jej spolužiakom, na pravé poludnie, na 400 ASA, sa nám na desať metrov podaril tento "unikátny" záber mladého vlka - opäť v červenom krúžku.
Začínate byť netrpezlivý. Už viete o vlkoch dosť na to, aby vám predsa len trochu postáli, hlavne na dobrom svetle a zblízka. A potom príde ten okamžik. Je blízko, svetlo je výborné, srdce vám búši. Zadržíte dych, zaostrite - CVAK. Vlk sa strhne a odskočí do lesa.
Hneď po príchode do mesta necháte vyvolať film a expresne urobiť fotografie vášho života.
No, aspoň ste originálny. Balenému objektu môžete povedať, že vlka, ktorý sa pozerá do objektívu má každý podpriemerný fotograf. Takého ako vy nemá nik. Až začnete mať vlkov skutočne rád, pretože zistite, že sú to charizmatické bytosti so zvláštnou, ale peknou morálkou, prídu aj smutné okamžiky. Áno, vlkov, zvieratá, ktoré nikomu z nás neubližujú, bežne na Slovensku strieľajú. Strieľajú ich všade, aj v národných parkoch a rezerváciách. A tak vám začnú pribúdať aj fotografie zabitých vlkov, ako je tento z Národného parku Nízke Tatry, zastrelený v jednej z tamojších rezervácií.
Prajem všetkým, ktorí sa rozhodnú poznávať našu divočinu, pekné zábery, trpezlivosť a minimálne toľko zážitkov, koľko som ich prežil ja. Vlkom prajem, aby sa v našich lesoch pohybovali len lovci bez zbraní.
Dobré svetlo.
