Ako Skúkam vybavil reklamáciu

Keď to náhodou niekto nevie, tak Skúkam je pes. Československý vlčiak. Je to zvláštny pes. Vyrastal so mnou od svojho najútlejšieho detstva, chodil som mnou do práce i na rôzne jednania po úradoch, absolvoval so mnou takmer všetky moje prednášky pre verejnosť a veľa sa naučil. Niekedy ma až zamrazí, či sa toho náhodou nenaučil až príliš veľa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Bol zablatený novembrový pracovný deň. Od rána sa nič nedarilo. Vlak meškal, v práci vypadol o deviatej elektrický prúd a nik nevedel kedy opäť nabehne a ja som sa nestihol naraňajkovať.O desiatej prišla poštárka, doniesla kopu listov a niekoľko faktúr. Tie som si nechal až nakoniec. Našťastie. Bohvie ako by mi bol chutil obed.Keď som totiž popoludní rozstrihol starými nožnicami poslednú obálku s faktúrou od telekomunikácii, zamrazilo ma. Faktúra znela na celkom slušnú sumu. Okolo štyridsať tisíc korún. Keďže sme mesačne doteraz platili približne päťsto korún, nárast to bol mimoriadny. Po počiatočnom vyšetrovaní u kolegov či niekto nevolal dva dni Austráliu alebo Japonsko, som s malou dušičkou zavolal telekomunikácie. Bolo to v telekomunikačnom praveku, výpisy hovorov alebo neexistovali alebo boli pre užívateľa telefónu pomerne ťažko prístupné, a tak som musel pre začiatok dôverovať ochote telekomunikačnej hydre, že sa pokúsi niečo úprimne zistiť.Pani na reklamáciách zistila, že faktúra je vystavená a sčítaná správne a že je našou povinnosťou ju okamžite zaplatiť, ináč nám vypnú telefón. Nezabrali žiadne argumenty, že takú sumu nie sme schopní na takejto dedinskej linke vôbec pretelefonovať a mesačná faktúra vôbec nezodpovedá našim predošlým výdavkom.Zaplatiť a koniec!Suma bola pre nás likvidačná. V noci som fakt zle spal. Moje prehadzovanie, výkriky zo sna a potenie Skúkama vôbec nevzrušovalo. Spal pri mne ako zabitý.Druhý deň bol rovnako pľuhavý ako predošlý. Urobil som ešte neúspešný pokus ako sa dohodnúť s jediným vtedajším dodávateľom telefonického pripojenia ale potom som sa musel venovať pracovným „horákom“. Tesne po štvrtej popoludní som vystúpil z autobusu so Skúkamom do dažďa a prešovského blata a náhodou idúc zamyslený okolo budovy pošty som si uvedomil nevybavenú reklamáciu.Na úradníkov bolo dosť neskoro, tak som rýchle vybehol hore schodmi telekomunikačného úradu. Zaklopal som na dvere nejakého námestníka, ktorého mi označili na reklamačnom oddelení ako jediného, ktorý je schopný problém vyriešiť. Čakal som, čo sa ozve spoza dverí, keď som si s hrôzou uvedomil, že vedľa mňa stojí mokrý, špinavý, zablatený Skúkam, ktorý nechápal načo sa tak ženieme hore schodmi v tej nepríjemnej betónovej budove.Navyše som mu v tom chvate zabudol nasadiť predpisovo košík a tak znudený Skúkam naširoko zívajúc otváral papuľu naznačujúc, že už by sme konečne mohli skončiť a vyraziť von, kde je podstatne väčšia zábava v podobe túlavých mačiek.Stlačil som kľučku a vošiel dnu. Za stolom sedel telefonujúci námestník a nevenoval mi pozornosť. Zavrel som dvere a chystal som sa podržať Skúkama, ale ten bol rýchlejší. Bleskovo vyskočil na koženú váľandu, evidentne za niekoľko desiatok tisíc korún, otriasol sa od blata a rozvalil sa, tak ako bol zvyknutý z domova. Neuvedomil si, že doma ho zvyknem pre týmto aktom osprchovať.Bol som naštartovaný zlosťou z nespravodlivej výšky telefónneho účtu a neuvedomujúc si absurdnosť situácie, som celkom hlasno a veľmi dôrazne zvýšeným hlasom rozprával námestníkovi o probléme.Skúkam je vždy nervózny keď hovorím veľmi nahlas. Svoju nervozitu dáva najavo hlasným hlbokým brechotom, pri ktorom obnažuje svoj biely, dokonalý a hlavne veľký chrup. Brechal až sa záhyby z drahej kože na jeho novej luxusnej pohovke triasli ako huspenina. Námestník položil telefón a celkom úctivo počúval. Ja som takmer kričal, Skúkam brechal a keď sme skončili, chlap bez slova zobral papiere čo som držal v ruke a kdesi odišiel.Trochu som vychladol a očakával som problémy. Polícia, SBS alebo niečo podobné. O päť minút sa telekomunikačný pán vrátil a povedal:„Je to vybavené, omylom vám zaúčtovali všetky účty celej zbernej oblasti.“Skúkam sa postavil, nohy sa mu zaborili hlboko do hnedej kože luxusu, otriasol zo seba posledné blato a zoskočil dole. Celkom beznádejne som sa snažil s vreckovkou z pohovky zotrieť nánosy bahna.„Nechajte to tak, to dá do poriadku upratovačka,“ milo sa na mňa usmieval pán a keby mal v skrinke namiesto alkoholu granule, určite ich Skúkamovi ponúkne. Vtedy mi došlo, že sme vlastne vyzerali ako klasickí výpalníci.Večer som spal celkom dobre. Snívalo sa mi, ako si so Skúkamom zarábame ako brutálna dvojka vymáhajúca pre kamarátov dlhy od neplatiacich firiem.

Juraj Lukáč

Juraj Lukáč

Bloger 
  • Počet článkov:  124
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Elektronik, ktorý sa zamiloval do divočiny a ako východoslovenský chmurnik predpovedá počasie na každý víkend Zoznam autorových rubrík:  Slovenská divočinaMôj priateľ SkúkamDrevorubači a poľovníciStromyNa hranici zdravého rozumuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

223 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu