A tak to má byť.
Prirodzený život nie je len čierna a biela. Na svete nie je len dobré a zlé, malé a veľké, silné a slabé. Je veľa odtieňov života medzi exekútorom búchajúcim vám na dvere a priesvitnou sukienkou osemnásťročnej dievčiny bežiacej po rozkvitnutej lúke.
Áno, život hraje dúhovými farbami a ak ich chceme vidieť, je potrebné mať otvorené oči i dušu.
Fialová, indigová a modrá sa unavenému pútnikovi objaví pri pohľade cez celý čergovský hrebeň smerom k Tatrám. Horské chrbáty ako vystrihnuté z Benkových obrazov obsahujú aj zelenú, ale len takú nekontrastnú, zahalenú do večerného oparu.
To prvá súkromná prírodná rezervácia Vlčia so svojími 11 458 stromami má sviežej zelenej dostatok. Na niekoľko skutočných politických Zelených strán. Len keby to nekazili tie záškodnícke tmavé jedle.
A kde je žltá a oranžová? Takmer všetky iskernikovité rastliny majú žlté kvety, tu hore ale ešte nie sú rozkvitnuté. Oranžová farba sa v lesoch používa na označovanie majetkových hraníc, ale pretože Slováci neprišli v minulosti do styku s pomarančami, natierajú hranice takmer vždy červenou farbou.
Takže nič? Ale nie.
Zo západu prišla nečakane búrka. Je to zaujímavé, ale u nás, na východnom Slovensku, prichádzajú nečakané búrky vždy zo západu, nie z východu. Krátka búrka a zapadajúce slnko urobili svoje. V dúhovom oblúku, medzi červenou a žltou, uvidíte aj oranžovú.
V čiernej, nedúhovej, bezfarebnej noci, keď som už dávno sníval o nekonečných, nevyrúbaných jedľovobukových lesoch, tiahnucich sa až k horizontu, zaznel z hrebeňa prenikavý krik. Skúkam chvíľu nepokojne počúval, ale potom ho to dožralo. Aj on chcel pokračovať vo svojich snoch. Niekoľkokrát zabrechal smerom k nočným narušiteľom a hluk stíchol.
V biele ráno sme uvideli príčinu nočného kriku. Na lúke ležala mŕtva líška s červenou krvavou škvrnou na hlave. Proti vlkovi nemala v noci najmenšiu šancu. A nemal by ju ani Skúkam. Našťastie v živote niekedy stačí zakričať alebo zabrechať.
Aj taká je farba divočiny.
Končí obyčajný májový týždeň a jeho Sedem Farieb Dúhy na Čergove.
Schádzame so Skúkamom dole, medzi ľudí.
Do sveta, v korom mnohí vidia v živote len čiernu a bielu.
