
V správe s poetickým názvom „Ľad, sneh a mesto“ dostali kladné ohodnotenie budovy v Turíne, ktoré sa budú používať aj po skončení hier, verejná doprava a recyklovanie v olympijskej dedine.
Na druhej strane správa konštatuje, že organizátori postavili skokanské mostíky a dráhu pre športové boby v chránených územiach, jeden mostík dokonca v prísne chránenej zóne údolia Val Troncea.
V tomto prístupe sa veľmi presne odráža to, čo si väčšina Európy predstavuje pod ochranou životného prostredia. Recyklovanie a slušnú výstavbu. Prírodné prostredie, priestor kde žijú milióny a milióny živočíšnych a rastlinných druhov, bez ktorých na tejto Zemi neprežijeme, to prírodné prostredie už je mimo „naše životné prostredie“.
Ale mohlo byť ešte horšie.
Málokto si to pamätá, ale o usporiadanie práve týchto zimných olympijských hier sme sa uchádzali aj my. Výbor kandidatúry ZOH 2006 Poprad-Tatry pod vedením Jána Smereka z Rezešovho VSŽ Košice, za 200 miliónov korún a v spolupráci s generálnymi sponzormi VSŽ Košice, Slovenskou sporiteľňou a Investičnou a rozvojovou bankou, navrhol olympiádu, ktorá dostala v environmentálnej časti najhoršie hodnotenie spomedzi šiestich kandidátskych miest.
Nečudo.
V Tatranskom národnom parku, v území s najvyššom ochranou sa malo vyrúbať 3000 stromov. V Národnom parku Nízke Tatry bola súčasťou príprav na ZOH 2006 likvidácia temer siedmich hektárov vysokohorského lesa. Ďalších vyše šesť hektárov lesa sa išlo rúbať v Tatranskej Štrbe, Svite - Babe, Svite - Lopušnej doline a v Závažnej Porube. Bez platného stavebného povolenia a stavebného konania sa vybudovalo umelé zasnežovanie na zjazdovke FIS I v Nízkych Tatrách a U-rampa vo Svite - Lopušnej doline.
Keď kandidatúru pripravovalo Poľsko, proti výrubom v chránených územiach poľského TANAPu sa postavila celá poľská umelecká elita na čele so spisovateľom Stanislavom Lemom a nositeľmi Nobelovej ceny Czeslawom Miloszom a Wislavou Szymborskou. Vtedy prišiel náš Výbor kandidatúry ZOH 2006 s iniciatívou spoločnej poľsko-slovenskej olympiády. Disciplíny, ktoré by nevyžadovali zásahy do chránených území mali byť v Poľsku, tie pri ktorých sa mali rúbať v chránených územiach lesy, by sme organizovali my.
Asi preto, že Slovensko nemá nositeľov Nobelovej ceny.