Za posledných štyridsať rokov napršalo počas niekoľkých dní v mojom obľúbenom Čergovskom pohorí začiatkom leta viackrát viac ako 110 milimetrov zrážok. Krásne jedľovobukové lesy dokázali tieto zrážky z veľkej časti absorbovať a do riek púšťali vodu v množstve, ktoré rieky udržali vo svojich korytách. Pred troma rokmi začali lesohospodári realizovať na tomto území nový lesný hospodársky plán s trojnásobne vyššou ťažbou a prvé „výsledky“ sa ukázali už v minulom roku.
V sobotu, aj keď nepršalo, bolo jasné že Medard je vo vzduchu. Tento pohľad na olovené mraky nad Čergovom mám veľmi rád. Pripomína mi obrazy Martina Benku.
Zo soboty na nedeľu z týchto mrakov spadlo asi tridsať milimetrov zrážok a agentúry hneď ráno vydali správu o evakuácii rómskej osady v dedine Olejníkov. Tak som sa tam išiel pozrieť. Osadu poznám veľmi dobre. Z Olejníkova, neďaleko osady, pochádzajú moji pradedovia, dedovia i rodičia a s babkami som tam v mladosti trávil všetky svoje prázdniny.
No, zdiaľky sa nič nedialo.
Detail odhalil sušiace sa veci, ale po sťahovaní národov, tak ako to prezentovali média, nie je ani stopy.
Voda z neznámych dôvodov ušetrila rómsku osadu a vyliala sa medzi dedinami Olejníkov a Ľutina.
Voda z vyrúbaných svahov priniesla všade na lesné cesty bahno,
a nižšie trhala cesty, ktoré boli minulého roku mizerne opravené,
a niekde cesty zmizli úplne.
Pani, ktorá za nič nemôže, ale úplne všetko si vždy odnesie - starostka Olejníkova, pani Bartošová. Držím jej prsty.
Záver: Nedá mi zopakovať kto podľa mňa za to môže. Dramatické zvyšovanie ťažby v jedľovobukových lesoch pohoria Čergov.
Tu, pred troma rokmi, začala konverzia vodozádržnej schopnosti čergovských jedľobučín na peniaze.
Poznámka: Autorom dvoch fotografií je Marián Chovan, všetky ostatné sú moje.
