Najskôr mi chaos okolo vtáčej chrípky skutočne pripadal ako remake hororu Vtáci. Potom som zazrel v tlači titulok Nedotýkajte sa vtákov a to mi už zaváňalo soft pornom. Podľa mňa ale celý problém patrí skôr do hospodárskych rubrík novín.
Po tom, čo sa ľudia snažili z kráv — bylinožravcov urobiť podávaním múčky z oviec, kravy — mäsožravce a vyrobili tak problém „šialených kráv“, politici podozrivo rýchlo zasiahli. Európske vlády po roku 1996 nechali kvôli „chorobe šialených kráv“ — BSE zabiť 200 000 kusov dobytka napriek tomu, že hrozba epidémie nebola dokázaná a choré kravy sa objavovali spontánne. O možnosti prenosu na človeka sa diskutuje dodnes a súvislosť medzi BSE a Creutzfeldt-Jakobovou chorobou postihujúcou ľudí nik nepotvrdil. Naopak, v Anglicku ňou ochorel aj čistý vegetarián. Komu prospelo intenzívne mediálne vymývanie mozgov, keď sa hovorilo o miliónoch ľudských obetí? Komu prospelo vybíjané zdravých stád namiesto investovania do vedcov a vytvorenia pokojného prostredia pre ich prácu? Burzové správy z tohto obdobia svedčia o mohutnom kolísaní cien hovädzieho v prospech iných než britských producentov. Cui bono?
Dnes to vyzerá veľmi podobne. Hystéria v tlači dosahuje maximum. Po sérii burcujúcich článkov sa v mojich obľúbených novinách objavil nadpis „Vtáčia chrípka obkľúčila krajinu“. Či chcem alebo nechcem, musím začať myslieť na vojnu. Nedivím sa ľuďom, čo po takýchto správach začali ničiť hniezda lastovičiek a belorítok. Všetkých zmiatol minister pôdohospodárstva, ktorý neočakávane ako ochranné opatrenie zakázal lov pernatej poľovnej zveri, rozumej vtákov.
Ekonomické rubriky novín hlásia pokles spotreby hydiny v Taliansku o polovicu a zaznamenali aj reakciu burzy v Chicagu. Ceny bravčového mäsa tam prudko klesli, pretože klesá cena hydiny, a tá klesá, pretože sa očakáva zníženie jej exportu z USA do Európy. Dve farmaceutické firmy predávajú antivirotiká a vakcíny za miliardy korún. Odpoveď na otázku komu prospieva hysterická medializácia už nie je potrebné hľadať.
Prílet prvých sťahovavých vtákov sa blíži. Je očakávaný s obavami, napriek tomu, že smer šírenia chrípky z Číny do Ruska, Kazachstanu, Mongolska a ďalej na západ, zodpovedá dopravným trasám intenzívneho obchodu s hydinou. Čakal by som, že politici prijmú opatrenia vychádzajúce z analýzy siete, v ktorej sa vtáčia chrípka šíri. Šírenie totiž nutne závisí na sieti vzťahov organizmov, ktoré sú v nej zachytené. Takéto siete môžu byť na prvý pohľad rôzne. Potravné reťazce v ekosystémoch, vzťahy medzi firmami, metabolické dráhy v bunkách, či internet, ale majú prekvapivo rovnakú štruktúru a veľmi podobné vlastnosti. Ich veľmi dôležitá vlastnosť je bezškálovosť, t.j. počet väzieb jedného organizmu, uzla siete, je rozložený v celej sieti podľa mocninového rozloženia. Existuje obrovské množstvo uzlov s veľmi malým počtom prepojení a malé množstvo uzlov s obrovským množstvom prepojení.
Je to na prvý pohľad zložité, ale prináša to jednoduchú logiku pri hľadaní cesty ako likvidovať počítačové vírusy, AIDS či vtáčiu chrípku. Achilovou pätou týchto sietí, ktoré sú ináč značne odolné voči rôznym útokom, sú práve uzly s veľkým počtom prepojení. Matematici preto napríklad navrhujú pri obmedzených finančných prostriedkoch na boj s AIDS, venovať financie na liečenie „uzlov“ s extrémnym množstvo sexuálnych väzieb. Je ich málo, ale každý z nich má niekoľko tisíc sexuálnych partnerov.
Vírus vtáčej chrípky nevznikol v prirodzených podmienkach. Vznikol kvôli ľudskej chamtivosti v absolútne nevyhovujúcich hygienických podmienkach miliónov jedincov domácej hydiny v ázijských krajinách. Je šírený legálnym a nelegálny vývozom hydiny z týchto krajín. To sú tie uzly siete, ktoré sú achilovou pätou vtáčej chrípky. Do ich „ošetrenia“ by mala venovať medzinárodná komunita maximálne množstvo prostriedkov. Likvidáciou uzlov s malým počtom prepojení, útokmi na divoké vtáctvo či ničením európskych chovov hydiny, pripomíname len šialených pracovníkov antivírovej firmy, ktorí s kladivami rozbíjajú počítače drobným užívateľom namiesto toho, aby ošetrili poriadnym antivírovým programom veľké servery.
Neviem či politici dostanú rozum.
Jedno čo viem je, že investícia do akcií firiem GlaxoSmithkline a Roche sa oplatí.
