Prestalo pršať a ja som uvidel v božích zlatých lúčoch prenikajúcich cez jedle, javory, jasene a buky, to, čo dávno viem. Že východoslovenské prirodzené lesy sú nádhernými dažďovými pralesmi Európy.
Napriek celkom solídnej prietrži trvajúcej necelú hodinku, pralesným potokom tečie takmer číra voda. Je čistejšia ako tá, ktorá steká z mojej týždeň nepranej košele.
Presúvam sa do vedľajšej doliny Čergova, nad dedinku Kríže. Z pralesa na umelú plantáž.
V pozostatkoch bývalých prekrásnych jedľobučín sú ako jazvy pásy holorubov, z ktorých steká špinavá voda, zosúva sa pôda a nenávratne mizne potokmi kdesi v zahraničí.
Tu nie je čistý potok. Tu, pod umelými a vyrúbanými lesmi, tečú kalné vody.
Médiá informujú, že neďalekú dedinku Richvald postihli povodne.
Nemyslím si, že za to môžu kalné vody z „lesov“.
Myslím si, že za to môžu kalné vody v nás, ľuďoch.
