Vytiahol som zápisník a urobil som si pred spánkom posledné poznámky. Zajtra musím odobrať Jane vzorky vlasov na DNA analýzu, zosumarizovať fotografie z fotopascí umiestnených na toalete a v sprche a môžem začať vedecký výber manželky. Jana je stodeväťdesiata žena, ktorej údaje systematicky zberám a ukladám do štatistického programu. Je to dôležité, pretože manželka nie je žiadna sranda, jej výber musí byť vedecký, pretože si vyberám ženu na celý život. Ženu, ktorá bude pri mne stáť v zlom i dobrom a ktorú ja budem celý život chrániť.
A koho chceme chrániť, toho musíme dobre poznať.
Vedecky poznať. To je jasné.
Poznaj a chráň je preto naše heslo.
Celý najbližší týždeň som štatisticky spracovával záznamy. Nebolo to jednoduché. Stolica, fyzikálne parametre tela, DNA a iné rozbory boli najlepšie u Jany. Ale ten netypický región v ktorom sa pohybovala. Nevedel som si s tým rady. Bežná žena žije v priestore približne 50 - 77 km2. Janin región bol 101,7 km2. Radil som sa s viacerými odborníkmi na vedecký výskum žien. Niektorí mi radili neporovnávať podľa priemeru, ale podľa mediánu. Iní mi radili zopakovať merania. S niekoľkými vedcami som sa na smrť pohádal.
Nakoniec som sa na radu jedného experta rozhodol pre Danu. Nemala také kvalitné parametre DNA a stolice, fyziognómiu mala ale na úrovni Jany a hlavne mala ideálny životný región 66,6 km2. Ale všetko bolo nakoniec ináč.
Manželstvo bolo peklo a do roka sme sa rozviedli. Ako sa zistilo, Dana nestála vôbec o moju vedeckú ochranu. Odišla s nejakým nevzdelaným inštalatérom.
Teraz pracujem na zdokonalení metodiky vedeckého výskumu žien vhodných do manželstva. S predbežným návrhom metodiky žnem úspechy na mnohých vedeckých konferenciách od New Yorku po Tokio.
Po konzultáciách s expertmi som sa ale rozhodol praktické testy vykonať v prvom kroku nie na ženách, ale na inom ohrozenom cicavcovi. Na vedeckej konferencii v Krakowe padla voľba na vlka.
Vytvoril som medzinárodný vedecký tím s názvom „Poznaj a chráň šelmu!". Je dôležité, aby tím bol medzinárodný, ľahšie sa potom získavajú medzinárodné prachy. Aj názov je dôležitý. Dobrý názov osloví verejnosť a pomôže získať jej podporu. V Poľsku, na Slovensku a v Českej republike sme umiestnili stovky fotopascí, desiatky vlkov sme ozdobili rádiotelemetrickými obojkami so satelitným spojením. Sto vlkov sme zastrelili, aby sme rozborom obsahu žalúdkov presne špecifikovali potravnú ekológiu. Analyzovali sme viac ako tritisíc vzoriek trusu. V databáze máme 60 TB dát, ktoré program STATISTICA spracovával tri týždne. Obzvlášť som bol hrdý na skvelé prezentácie v PowePoint 2010, ktoré videli desiatky vedcov na vedeckých konferenciách v Prahe, Varšave i Bratislave. Dohodli sme sa, že na budúci rok usporiadame dvadsať vedeckých konferencii pod heslom „Poznaj a chráň šelmu!". Dovtedy nasadíme tisíc fotopascí, zvýšime počet vlkov s telemetrickými obojkami na 1 600, rozoberieme a zanalyzujeme všetok trus, ktorý nájdeme a ešte pridáme DNA analýzy srsti.
Stalo sa ale čosi zle.
Fotopasce prestali dodávať fotografie vlkov. Telemetrické obojky stáli opustené v sklade, pretože do železných pascí sa nám chytilo len päť prašivých vlkov. Trus sme po horách nachádzali len ľudský a srsť tam nebola žiadna.
Vlci zmizli. Prečo? Preboha prečo? Kde sme urobili chybu?
Veď sme o nich vedeli už takmer všetko. A tie krásne vedecké konferencie a prezentácie...!
K tomu všetkému odo mňa utiekla Irena. Členka výskumného tímu „Poznaj a chráň šelmu!" s nádhernými štatistickými parametrami všetkého.
Vedecká kariéra bola stratená. Osobný život bol v troskách. Všetko okolo mňa stratilo zmysel.
Rozhodol som sa pre definitívny odchod. Prichystal som si poriadnu dávku barbiturátov a Kofolu na zapitie. Keď som vyberal fľašku hnedého nápoja z debničky, čosi cinklo na dlaždice.
Zohol som sa a zdvihol to. Plechová tabuľka od výrobcu Kofoly.
Bol na nej taký nápis.
„Láska nie je žiadna veda! Kofola to vie už päťdesiat rokov!"