Existujú modráčiky, ktoré sú ešte rafinovanejšie. Taký modráčik horcový, ktorý žije na Slovensku v Štiavnickych vrchoch a na severovýchode Slovenska a v blízkom okolí v Poľsku pri Krakove, v Maďarsku pri Balatone a v Čechách pri juhočeských rybníkoch a v Nízkom Jesenníku, tak ten to má teda celkom komplikované.
Skupinka horcov s nasadenými vajíčkami modráčika horcového Motýľ nakladie vajíčka na kvety horca pľúcneho, z nich vyliahnuté húsenice tie kvety tri týždne žerú zvnútra. Potom húsenice vyžerú v kvete dieru, ktorou spadnú pod horec. Pod horcom húsenice počas vylihovania vysielajú chemické signály na ktoré reagujú robotníčky mravcov (Myrmica rubra a Myrmica ruginodis). Tie si ich naložia na chrbát a odvlečú do svojich mravenísk. Tam ich mravce kŕmia ako svoje rodné deti až do júla budúceho roku. V lete vyletia z mraveniska motýle, polietajú si, nakladú vajíčka na horce, húsenice ten horec zožerú a koleso života sa točí ďalej.
Všimnite si trojicu bielych bodiek na kalichu kvetu. Motýlie vajíčka.
Vedľa modráčika horcového žije aj iný modráčik, modráčik čiernoškvrný, ktorého húsenice sa najskôr vyvíjajú v kvetoch materinej dúšky a pamajoránu a do svojich mravenísk ich odvlečú iné mravce ako v predošlom prípade (Myrmica sabuleti). Húsenice za odmenu potom v mravenisku žerú larvy a kukly svojich hostiteľov.
Mravce usilovne krmia húsenicu modráčika. Za poskytnutie fotografie ďakujem Dušanovi Žitňanovi. A teraz prichádza finále. Celý tento galimatiáš sa vyskytoval predovšetkým na vlhkých lúkach, kde sa nekoordinovane popásali rôzne divé bylinožravce. Tie lúky boli neskôr nahradené vlhkými pastviskami, kde sa už koordinovane popásal domáci dobytok. Divé či domáce bylinožravce úspešne spásali trávu a hlavne kopytami zadupávali do zeme bezkolence modré a metlice trsnaté, dominantné to trávy týchto lúk. Umožňovali tak prežívať horcom, modráčikom i mravcom.
Potom prišli meliorácie a zatvorenie kráv do kravínov. Lúky vyschli, začali zarastať a horce zo strednej Európy prudko ubúdali. S nimi aj jedinečné motýle so svojim unikátnym spôsobom života.
Ochrana lúk kosením, tak populárna medzi štátnymi ochranármi, akosi nefunguje. Pokosená tráva síce nie vysoká, ale je veľmi hustá, zapojená a horce majú veľký problém sa cez ňu prepchať na svetlo. Chýba im proste životný priestor na klíčenie. Navyše sa pravidelné kosenie nepáči ani mravcom a z takých priestorov odchádzajú. Mravcom, húseniciam a motýľom ale predsa len svitá nádej. Noví majitelia skrachovaných kravínov vo vlastnom ekonomickom záujme vypúšťajú kravy opäť na lúky. Stačí len málo, pásť kravy na horcových lúkach pred kvitnutím a po odkvitnutí horcov a previazaná sieť mravcov, motýľov húseníc a modrých horcov môže opäť fungovať.
Tieto nechránené kravičky nevadia chráneným horcom i motýľom. Naopak.
Trápi ma ale jedna otázka. Ako to vysvetliť pastierom.
Kravy sú na mlieko. Na čo sú mravce, motýle, húsenice a modré kvety?
