Minulý týždeň som bol v lese, v čergovských jedľobučinách. Bolo tam nádherne. Užil by si si to. Už všetky poriadné zvieratá majú mladé. Mal by si čo naháňať. Len ten medveď, čo mi minule zjedol tortu z Jankinych krstín, sa neukázal. Na celom Čergove nebolo ani stopy po medveďoch a pritom sú ich plné noviny. Bláznivý svet.
Bláznivý je ten svet. Keď bolo sucho, tak ľudia frflali že je sucho. Teraz prší a ľudia nadávajú že „chčije a chčije". Tráva z tej vody zúrivo rastie a ľudia, nie aby sa tešili ako moja babka, že bude pre kravičky a kozičky, ale zúrivo nadávajú. A pritom problém je v tom, že už nikto nemá kravičky a kozičky. Tráva len o tom nevie a rastie. Všetko je tu Skúkam na hlavu. Tu, kde vodu nechcú je sama voda a tam kde vodu chcú, tak tam majú ropu.
Skúkam, bez teba je mi fakt smutno. Bol som sa pozrieť pri vlčom brlohu, pamätáš, také tajomné miesto, ako z Olbrachtových poviedok. Bol večer a atmosféra bola presne ako pred rokom, keď sme tam boli naposledy spolu.
Neďaleko brlohu bola úplne čerstva vlčia stopa a tak som ďalej nešiel. Vieš, práve teraz majú vlci mladé a tak nech si užijú trochu kľudu.
Vždy si sa rád pozeral na západ Slnka. No, teraz by si bol úplne nadšený. Taký gýč som už dávno nevidel.
Hej Skúkam, a aby som nezabudol, v tom šere ťa pozdravili kuvičok, tá drobnučká sova, určite sa na ňu ešte pamätáš,
a aj tesár, ktorý išiel mimoriadne neskoro spať.
Ráno bolo celkom pekné, v dolinách bola ešte hmla, ale bolo vidno až Kráľovú hoľu a to nie je vždy. Dobre to vieš, veľakrát sme spolu tým smerom pozerali.
Kuvičok pískal celú noc a ešte ráno pri mne lietal hore dole. Vôbec neviem, čo po mne chcel.
Nakoniec odletel a tak som išiel pozrieť tvojich kamarátov jeleňov. Cestou som stretol slepúcha. Vyvaľoval sa rovno na chodníku. Slepúcha si sa vždy bál, aj keď je to také neškodné nemehlo, len sa tak hlúpo pozerá.
Lane boli presne na tom mieste, kde si ich pätnásť rokov neustále pozoroval.
Nad nimi klusal celkom pekný jelenček, bude z neho teda riadny bujak.
No a cestou naspäť som stretol líštičku, pozdravuje ťa samozrejme tiež.
Skúkam, chýbaš mi. Ty si bol môj najvernejší poslucháč. Doma ma teraz nikto nechce počúvať a ja nemám komu čítať, čo som po večeroch napísal. No a v lese nemá kto so mnou pozerať na hviezdy. Ešteže máme tých politikov. To ti je kabaret. Ale o tom niekedy neskôr.
Pozdravujú ťa všetky čergovské javory, jedle, buky, stonožky a salamandry.
A aby som nezabudol, na tvojom hrobe vyrástla veternica.
Maj sa Skúkam v tom svojom psom nebi krásne a drž mi prsty, aby som sa tu, v tom bláznivom svete nezbláznil.
