Oficiálna správa, ktorá sucho konštatovala, že dňa 20.7.1998 došlo v povodí riek Torysa a Svinka k náhlemu stúpnutiu hladín tokov Malá Svinka, Veľká Svinka, Žehrica, Dubovica, Margecianka a Dolinský potok, nemohla zohľadniť nič z toho, čo som tam vtedy videl a počul. Slzy muža, ktorého manželka sa ešte vrátila do domu zavrieť plyn, a keď z domu vyšla, už ju ten strašný mlyn zomlel. Plač rodičov, ktorí prišli o svoje deti. Plač detí, ktoré prišli o svojich rodičov.
Keďže v septembri mali byť voľby, politici vozili do postihnutých dedín zemiaky, minerálnu vodu a vytŕčali sa pred televíznymi kamerami. Prešlo sedem rokov a v júli roku 2005 si túto tragédiu nemal kto pripomenúť. Dokonca novinári si na ňu nespomenuli ani pri poslednom leteckom neštastí.
Tuším niekoľko možných dôvodov a je mi z toho smutno.
Môžeme niečo také ešte očakávať? Ľudia sú znepokojení častými povodňovými udalosťami posledných rokov a ako obvykle väčšina z nich vníma ako problém to, o čom sa najviac píše. Veľa prší, prichádzajú globálne klimatické zmeny a preto je potrebné zregulovať potoky a rieky. Samozrejme, veď aké iné zdôvodnenia a riešenia by sa dali čakať od slovenských úradníkov zásobujúcich média tlačovými správami. Je to pohodlné. Za globálne klimatické zmeny môže Bush, my s tým nemôžme urobiť nič. Na druhej strane regulácia potokov a riek stojí príjemné miliardy korún, vyžaduje veľa dokumentácie, schvaľovaní a nasadenia ťažkej techniky. Z toho všetkého sú percentá.
Že v minulosti spadlo na našu krajinu niekoľkokrát minimálne toľko zrážok ako v poslednej dobe a bez tragických následkov, to tuší málo ľudí. Dedinčania spod vyrúbaných svahov Slanských vrchov, Čergova či Levočských vrchov ale vedia svoje. Na stmých svahoch východoslovenského flyšu, ktorý sám o sebe zadržiava vodu veľmi málo, má hlavnú funkciu rezervoára, starý, zdravý, prirodzený les a jeho pôda. A tieto lesy začali v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch rapídne ubúdať. Miznutie stromov sa ale nezastavilo a najbližšie obdobie pripraví pre slovenských občanov asi ďalšie výkričníky. Na Čergove sa ťažba zvyšuje trojnásobne, v Národnom parku Nízke Tatry dvojnásobne. Pritom Slovenský tím projektu CORINE Land Cover 2000 prezentoval 26. októbra 2004 správu, z ktorej vyplýva, že za desať rokov (od roku 1990 do roku 2000) zmizlo na Slovensku vďaka výrubom 50,6 km2 lesa!
Riešenie je jednoduché. V citlivých oblastiach východoslovenského flyšu radikálne zmeniť lesné hospodárske plány tak, aby rešpektovali hlavnú funkciu týchto lesov — zadržiavať vodu. Bohužiaľ je to riešenie, ktoré vyžaduje politickú odvahu a celospoločenskú dohodu. A v tomto som pesimista. Pretože ľahšie ako predchádzať povodňovým obetiam je organizovať zbierky pre pozostalých.
Takže ako to bude tento rok?
Neviem. Možno bude obyčajné júlové popoludnie a kdesi nad východoslovenským pohorím sa budú sťahovať olovené mraky...
A po povodni nebude nikto roznášať zemiaky a minerálku. Bude mesiac po voľbách.
