Títo veľkí teoretickí vedci devätnásteho storočia vybudovali teórie, ktoré umožnili nám, praktikom dvadsiateho prvého storočia konštruovať elektricko-akustické meniče, reproduktory.
Reproduktory sú zariadenia, ktoré premieňajú elektrický prúd na zvuk. Robia to prostredníctvom membrány, ktorú rozkmitáva cievka v magnetickom poli ak ňou prechádza elektrický prúd. Tieto reproduktory sú elektrodymanické. V menšej miere sa používajú piezoelektrické reproduktory, kde membránu rozkmitáva kryštál deformovaný priloženým elektrickým napätím.
Problémom je, že tieto javy sú inverzné a rozkmitanie membrány reproduktora zvukom generuje úmerné elektrické napätie na cievke elektrodynamického reproduktora alebo na kryštále v prípade reproduktora piezoelektrického. Tento efekt nepotrebuje žiaden externý zdroj elektrického prúdu. Chodíte po miestnosti, rozprávate sa a na výstupe každého reproduktora v televíznom alebo rádiovom prijímači alebo v notebooku kmitá elektrické napätie v „rytme“ vášho hovoru. Toto napätie sa šíri ďalej rozvodom medzi reproduktormi a zosilňovačmi a v napájacích linkách.
Je už len technickým problémom túto moduláciu snímať či už priamo v elektrickej napájacej sieti alebo citlivou anténou nasmerovanou do bytov slovenských občanov. Nepomôže vám ani vypnúť Jaslovské Bohunice, pokiaľ nevyberiete akumulátory z tej sivej dodávky čo vám stojí pred barákom.
Technicky precedens na našom území pravdepodobne existuje. Za socializmu štát a jeho tajná polícia ŠTB masívne nasadzovali zariadenie pre tento účel ako stvorené.
Rozhlas po drôte.
Do odpočúvania.
