V tej rozprávke, dnes by sme povedali story, upadol istý kráľ do smradľavej, ošklivej nemoci, v ktorej ani spať, ani jesť, ani piť, ani ožiť, ani umrieť nemohol. Proste len strašne smrdel. Ako pezinská skládka.
V príbehu sa vynorí nejaký chodobný mastičkár, dnes by sme povedali alternatívny liečiteľ, a pri jednej noci strávenej v smradľavej kráľovej spálni, má vizionársky sen. V ňom sa mu zjaví Zlatná krajina, so zázračnou studničkou, s vodou, ktorú stačí vypiť a umyť sa v nej a kráľ bude bez smradu a omladne ako dvanásťročný chlapec. A potom to začne. Láska, zrada, nenávisť, rozbité príbuzenské vzťahy, ale nakoniec sa samozrejme zázračná voda dostane tam kam má.
Vždy si na toto čarovné rozprávanie spomeniem, keď na Gemeri pijem vodu niekde z nejakej horskej studničky.
Prišli ale divné časy.
Zázračné pramene sme premenovali na vodné zdroje a chránia ich nie draci a ježibaby, ale ochranné pásma vodných zdrojov. O osude pramennej oblasti Dobšinského potoka na Gemeri som písal v článku Rúbanie prameňov. Vedľa Dobšinského potoka pramení rieka Slaná. Mnohokrát som sa pri jednom z jej prítokov nazývanom Krivý potok, pil vodu a umýval sa ako princ v zázračnej studničke v Zlatnej krajine. Krivý potok má hneď pri sebe miesta, ktoré starí Gemerčania volali Macovo žriedlo a Urbanovo žriedlo. Takto to tam vyzerá dnes.
V ochrannom pásme zdroja vody. Zázračné studničky zmizli. Ostal len smrad.
Ináč ide o ekologickú ťažbu, pretože lesohospodári sem tam nechajú stáť nejaký ten listnatý strom.
Aby úbohí pocestní, idúc do Zlatnej krajiny k zázračnému prameňu nezablúdili, nechali im títo dobrí ľudia niekde strom s turistickou značkou.
A aby kráľovskí úradníci z lesného úradu vedeli, kde bol OCHRANNÝ les , tak ten strom s červeným pruhom drevorubači nevyrúbali.
V rozprávke Zlatná krajina zvíťazí dobro, zlo je potrestané a kráľ prestane smrdieť.
Verím, že kráľovskí radcovia aj tu potrestajú zlo, ktoré zničilo zázračné studničky na rozprávkovom Gemeri.
Poznámka: Fotografie poskytla pani Zuzana Liptáková z Gemera.
