Rôzne veci sa dajú posudzovať rôzne. Podľa ekonomickej hodnoty, podľa environmentálnej hodnoty, na základe znalosti biológie či fyziky.
Niektoré veci sa ale hodnotia veľmi ťažko. Napríklad také čipkované nohavičky. Aké oni majú biologickú alebo environmentálnu hodnotu? Ako fyzikálne alebo ekonomicky zhodnotiť vlastné deti či rodičov? A čo také obrazy starých majstrov, či ľudové piesne, ktoré spievala moja babka?
Pred rokmi som čítal v SME iný článok. Bol o fínskej fotografke, ktorá rozprávala o vzťahu ľudí a lesa ako o kultúrnej hodnote. Hovorila, že ju pri fotografovaní stromov ženie snaha vysvetliť, že les má nielen ekonomické alebo environmentálne funkcie. Že lesy boli pre nás od pradávna predovšetkým duchovným a kultúrnym miestom. A že tento pocit mizne a tá väzba medzi ľuďmi a lesom sa stráca.
Hovorila mi z duše.
Starí Slovania mali v predkresťanskej dobe na našom území, pokrytom lesmi viac ako v dnešnej dobe, svätoháje, lesy, kde sa nerúbalo, nepoľovalo, lesy, kde sa snažili naši predkovia priblížiť svojim bohom.
Fínska fotografka sa volá Sanni Seppo a fotografuje fínske posvätné háje a stromy, ktoré sú svedkami silného prepojenia ľudí a lesov v minulosti jej krajiny. Sanni hovorí o duchovnej hodnote stromov i lesov, fotografuje pozostatky kultúry svojich predkov. Preto medzi nami preskočila iskra.
A preto si jej fotografie môžu pozrieť ľudia v Prešove, neskôr v Banskej Bystrici, Opave a Chebe.
Minulý týždeň sme natiahli silné lano medzi fínskymi a slovenskými svätohájmi.
To lano spája ľudí, ktorí ešte nezabudli, že v našom svete musia existovať posvätné miesta, kde sa nemôže úplne všetko.
Že potrebujeme svätoháje, aby sme sa tam rozprávali so svojimi predkami či bohmi. A že existenciu svätohájov nie je proste potrebné zdôvodňovať ekonomickými alebo environmentálnymi štúdiami.
To naše lano spája ľudí, ktorí proste vedia, že v kostole sa nefajčí a nepije a na toto poznanie nepotrebujú odborníkov a vedecké štúdie.
Ako povedal súčasný šéf TANAPu, pán Majko, žiadosť autora projektu o napnutie lana v národnom parku momentálne posudzujú odborníci.
Foto Post Scriptum:
Naťahovanie lana medzi fínskymi a slovenskými svätohájmi malo aj podobu návštevy Sanni Seppo v našom posvätnom lese, súkromnej rezervácii Vlčia, v Čergovskom pohorí.
Sanni sa občas medzi mohutnými bukmi a jedľami strácala, orientáciu uľahčoval šál farby T - Mobile.
Náš les si buduje sama Príroda.
Toto Sanni nazvala Zlato-strieborný LES.
K šálu patril aj ružovučký statív.
Priamo pred rezerváciou sa Sanni Seppo stala majiteľkou svätohájového stromu.
Tu budú vždy len stromy, žiadne laná.
Z našej rezervácie sme v národnom parku ešte žiadne lano nevideli.
