My, neandertálci sme žili v Európe viac ako dvesto tisíc rokov. Prežili sme v pohode mnohé oteplenia a drastické ochladenia. Mali sme veľký mozog, väčší ako dnešný človek, atletickú výkonnosť olympijského víťaza, vyrábali sme kamenné nástroje, liečili zranených a pochovávali svojich mŕtvych. Neboli sme žiadni zaostalí primitívovia ako rozprávajú závistlivci.
Vedci sa v poslednej dobe hádajú či neandertálci boli vyhubení modernými ľuďmi, prišelcami z Afriky, alebo s nimi splynuli. Osobne sa prikláňam k druhej variante. Myslím si, že mám v sebe neandertálske gény. Na toto tvrdenie mám niekoľko dobrých dôvodov.
Moderní ľudia, čo prišli z Afriky, majú radi veľké výhľady, voľnú a slnečnú krajinu, presne takú, aká je na afrických savanách. Ja mám radšej temné lesy, kde mi každý strom pripomína nejakú živú bytosť. S prstami a pazúrami.
Moderní ľudia majú radi teplo južných krajín, mne je dobre vo východoslovenských pralesoch, kde staré, múdre a veľké stromy sú podstatne staršie, múdrejšie a väčšie ako človek.
My neandertálci vieme, že stromy majú históriu, kultúru a pamäť. Tento buk si zapamätal, že vyrástol na tele niekoľkostoročnej jedle, ktorá medzičasom spráchnivela a odišla do večných lovísk.
Ľudia z afrických saván sa boja hadov, jašteríc a všelijakých malých tvorov. My neandertálci si s nimi pozeráme do očí.
Moderní ľudia si myslia, že prírodu je potrebné upravovať ako africkú savanu. Že prírode je potrebné pomáhať. My neandertálci vieme, že príroda vždy zvíťazí. Že živé drevo vždy premôže mŕtvy kov.
Namiesto toho, aby sme lesy rúbali na veľkých plochách a na presvetlených holinách s pražiacim slnkom spomínali na Afriku, dávame my, neandertálci, prednosť lúčom Slnka prenikajúceho cez neporušené koruny stromov.
Nám neandertálcom pripomína každý chrobák drahokam Prírody. Modernému človeku je fúzač alpský na obtiaž, pretože žije v bukovom dreve.
My neandertálci svojich vnukov nekladieme do sedadiel veľkých kolotočov, ale na huby rastúce na prastarých jedliach v tajomných pralesoch.
Až Slnko zapadne za kopce, nezavrieme sa hermeticky do kamenných domov. My neandertálci pozeráme ne nekonečnú hviezdnu oblohu a ďakujeme za ďalší prežitý deň medzi miliónmi chrobákov, medzi hadmi, stromami, salamandrami, sovami, vlkmi a medveďmi.
Ďakujem slovenským lesom a ich obyvateľom.
Ďakujem im za to, že mi pomohli objaviť v sebe gény divočiny.
