Prvé výsledky môjho prieskumu sú dosť znepokojivé.
Proti našej armáde stojí okolo 50 miliónov slovenských vtákov. Desať na každého nášho občana. Žiaden z nich nie je zistiteľný našou radarovou technikou, okrem jedincov okrúžkovaných aktívnymi ornitológmi. Z tohto počtu je približne 46 miliónov výsadkárov - špecializácie sýkorka, kolibkárik, pinka, vrabec, stehlík, červienka, penica, havran a ďalších približne 150 druhov. Elitné stíhacie letky tvorí viac ako tri milióny belorítok domových Delichon urbica - Lockheed, lastovičiek domových Hirundo rustica - Gripen a dáždovníkov tmavých Apus apus - Stealth.
Najslabšia je pechota. Tú predstavuje okolo štyritisíc pozemných vojakov, chrapkáča poľného Crex crex - Abrams, zaujímavého bojovníka, ktorý tu na jar priletí, celý rok behá po zemi a na jeseň odletí. Zato vtáčie námorné vojsko je bezkonkurenčné. Vírus vtáčej chrípky môže medzi nami roznášať viac ako dvesto tisíc jedincov vodného vtáctva.Pýchou vtáčieho vzdušného vojska sú najťažšie lietadlá - bombardéry, orly a sovy, v pohotovostnom počte okolo tridsať tisíc kusov.
Pri celosvetovom vojnovom konflikte by proti nám stál asi jeden bilión vtáčích bojovníkov.
A to nehovorím o tom, že pred týždňom,16. februára, bol zverejnený v známom časopise Nature článok o zistení thajských vedcov, ktorí vyšetrili 629 psov a 111 mačiek. Osem mačiek a šestina psov bola infikovaná vírusom vtáčej chrípky H5N1. Mám do vtáčieho vojska začať počítať aj cicavcov?
Možno ale existuje aj iná cesta ako proti vtákom vyťahovať armádu. Spojiť sa s nimi a pomôcť im. Vtáky nie sú útočníkmi. Sú to obete. Pomôžme všetci zreorganizovať ázijské chovy hydiny a nestrašme sokolom od Gabčíkova.
