Myslia zvieratá? A keď myslia, na čo myslia? Čo vedia a čo nevedia? Vedci celého sveta sa už viac ako sto rokov zaoberajú touto otázkou. Vtáky, či už vrany, sojky alebo papagáje, opice, ryby, delfíny, , psy, chobotnice, tvorovia rozmanitých výzorov a pôvodu šokovali svojimi znalosťami učencov, prekvapovali schopnosťami naučiť sa farby, tvary, tváre, čísla či dokonca ľudské slová.
Napriek mojim značne dlhým pobytom v prírode, som bol voči zvieratám skeptik. Potom, v roku 1995 sa objavil československý vlčiak Skúkam, predstaviteľ plemena vyradeného armádou, potomok vlkov zo slovenských hôr. Keď som ho prvý krát uvidel, nemotal sa v kĺbku svojich desiatich súrodencov, ale stál opodiaľ a hľadel hypnotizujúcim pohľadom na mačku. Hneď sme sa stali kamarátmi.
Skúkam má vždy nezávislý pohľad na svet a pozerá sa zásadne opačným smerom ako ja. Nielen v roku 1995,
ale aj v súčasných časoch, keď ho nejaký internet a blogy, napriek jeho inteligencii, absolútne nezaujímajú.
Skúkam sa pomaly civilizoval a stal sa prvým psom, ktorý mal robotnícky týždenný lístok do práce. Problém bol jedine s vyplnením kolónky Rodné číslo na robotníckej preukážke. Nakoniec tam dali moje a žiaden revízor si to nikdy nevšimol.
Jeho aktivizmus, v ktorom sa venuje záchrane svojich predkov, vlkov a ich lesov, začal pred ministerstvom pôdohospodárstva
pokračoval pred ministerstvom životného prostredia vo Varšave,
a zatiaľ končí pri odhaľovaní nelegálnych výrubov v slovenských chránených územiach.
Voľné chvíle si kráti mykológiou,
ale aj nebezpečnou pyrotechnikou, ktorú praktizuje zásadne v chránených územiach východného Slovenska.
Druhová ochrana, zvlášť kosatca sibírskeho, ho nezaujala, možno preto, že neobľubuje modrú farbu.
Skúkam je veľkým milovníkom kultúry, pričom uprednostňuje bicie nástroje a rôzne píšťaly a fujary. Bol členom niekoľkých poľsko-slovenských medzinárodných hudobných zoskupení,
ale aj hlavným predstaviteľom česko-slovenskej divadelnej hry Zelená Karkulka, kde si zažil svoju premiéru v Brne, v Divadle na provázku a derniéru v Bratislave, v Českom kultúrnom stredisku. V hre predstavoval vlka, ktorý nikdy nezožerie človeka, čo dokazoval neustále zatvorenou papuľou.
Už naňho ale začínam pomaly žiarliť. Skúkam sa začal vyjadrovať pre slovenské televízie k širokému okruhu otázok,
všade, kde príde, ho fotografujú,
a na cestách po širokom svete ho všetci hladkajú a mňa si nik nevšíma
Keďže raz za čas poteší deti v detskom domove v Hostoviciach,
odpustím mu, že dostáva na Mikuláša od svojich priaznivcov balíky plné chutného jedla.
Skúkam sa už naučil všeličo, aj liezť po stromoch,
ale už ho asi nikdy nenaučím, že ovce v slušnej (ľudskej) spoločnosti zabíja niekto iný, nie on.
Áno, ja už dávno nepotrebujem vedecké výskumy, ktoré by mi dokazovali, že zvieratá myslia a majú na všetko svoj vlastný a veľmi často originálny názor. Skúkam ma naučil veľmi veľa, naučil ma všímať si veci, ktoré som dovtedy nevidel, naučil ma vnímať divočinu
a vlhko pralesov, tak trochu vlčími očami.
Vďaka jeho očiam, v ktorých sa často zrkadlí modrá obloha, biele mraky a zelené lesy,
som prišiel na to, že z našej dvojice je inteligentnejší, múdrejší, trpezlivejší, vnímajší on.
Skúkam, československý vlčiak.
